Tom: „Čo je?"
„Ja som beznádejný prípad..." vzdychla som si. Tom sa uškrnul.
Tom: „Skoro ako ja s matikou," vyceril na mňa zuby.
„Hm...ale matika je ľahšia..."
Tom: „Vieš čo mi na padlo?!" uškrnul sa a nosom sa obtrel o ten môj.
„Čo?" usmiala som sa.
Tom: „Ja ťa naučím bozkávať sa a..." odmlčal sa.
„A?!"
Tom: „A ty mi helfneš s matikou," usmial sa.
„Fajn..." mykla som plecami.
Tom: „Fakt?"
„A prečo nie..." usmiala som sa a pohladila som ho po tvári.
Tom: „Super! Kedy máme prvé doučovanie?!" uškrnul sa.
„Hmm....dnes poobede?" usmiala som sa.
Tom: „Fajn..."
„Idem na miesto. Pa," dala som mu rýchlu pusinku, usmiala som sa a šla som ku Kim.
***
Keď som prišla zo školy, doma nikto nebol. Rony ma už z diaľky zdravil veselým štekotom a tak keď som vošla do dvora, hneď sa na mňa vrhol. Chvíľku som sa s ním šantila na dvore, skontrolovala som či má dosť vody a žrádla a šla som do domu. Vyzula som sa a šla som sa napiť do kuchyne. Na chladničke som si našla odkaz od mami, že vraj šla pracovne do Mníchova a príde až v sobotu večer. Dnes je streda... fáájn.
Tom so mnou nešiel pretože ešte musel ísť do mesta, ale sľúbil, že okolo piatej sa zastaví. Naliala som si vodu do pohára a napila som sa. Potom som si vzala jablko a vybehla som hore do izby. Zvalila som sa na posteľ, zavrela som oči a usmiala som sa.
Tom... Tom ma ľúbi... a povedal mi to... a.... a...
Zhlboka som sa nadýchla a otvorila som oči. Zrazu som zdola začula buchot. Posadila som sa na posteľ a započúvala som sa. Znovu niečo treslo... Rony!! Vybehla som z izby a zbehla som dole. Áno, bol to Rony. Dostal sa dnu cez zadné dvere, ktoré si otvoril keďže neboli zamknuté a... práve sa prehraboval v chladničke.
„Rony fuj," uškrnula som sa a odtiahla som ho od chladničky. V kuchyni bol nehorázny bodrel. Omg.
„Toto nesmieš!" prísne som naňho pozrela. Smutne zakňučal a skryl si hlavu pod labky. Uškrnula som sa a potom som šla do kúpeľne po handru a vedro.
„Keby bola doma mama tak ťa vykastruje," uškrnula som sa a začala som upratovať bodrel, ktorý narobil. Len tam tak ležal a pozoroval ma. Vždy keď som naňho pozrela tak si labkami zakryl oči. Uškrnula som sa pretože bol zlatý. Všetko som upratala (aj keď potom bola chladnička poloprázdna...) a potom som Ronyho vyviedla von na záhradu a zamkla som zadné dvere.
„Fuj! To bolo od teba nepekné!" karhala som ho. Len ma sledoval a naklonil hlavu raz na jeden a raz na druhý bok.
„Joj ty..." usmiala som sa a pohladila som ho po hlave.
Po chvíľke som sa vrátila dnu a zašila som sa hore do izby. Zapla som si vežu a zvalila som sa do postele. Kým prišiel Tom, znudene som vylihovala v posteli, pretože som nemala čo robiť. Už som skoro zaspávala keď mi začal zvoniť mobil. Znudene som sa po ňom natiahla a zdvihla som.
„Prosím?!"
"Ahoj. Tu je Tom..."
„Ahoj..."
"Eee...počuj si doma?"
„Áno, prečo?!"
„Lebo už tu minimálne 15 minút zvoním, no nikto mi neprišiel otvoriť iba nejaký dosť veľký pes mi tu robí spoločnosť."
Zarazila som sa. Potom som zložila a rýchlo som zbehla dole otvoriť.
Tom: „Dobrý deň..." usmial sa na mňa keď som otvorila dvere. Pozrela som naňho a potom na Ronyho, ktorý sedel pri ňom akoby ho strážil. Trošku rozpačito som sa usmiala.
„Ehm... to je Rony. Zoznámte sa," uškrnula som sa. Tom sa usmial a pohladil ho.
Tom: „Teší ma!" uškrnul sa a potom pozrel na mňa.
„Eee... poď dnu..." uhla som od dverí aby mohol vojsť.
Tom: „Kde si bola?!" opýtal sa keď sa vyzúval a zobliekal si bundu.
„Eee... hore v izbe... a počúvala som muziku takže som nepočula zvonček..." nevinne som sa usmiala.
Tom: „Aha...."
„Prepáč. Nabudúce cinkni skôr."
Tom: „Hej. Budem na to myslieť," usmial sa a šli sme do obývačky.
„Dáš si niečo na pitie?"
Tom: „Kolu poprosím," usmial sa a zvalil sa na gauč.
„Fajn....ehm...ale chvíľočku budeš musieť počkať..."
Tom: „A prečo?"
„No... lebo ten úžasne milý havko, s ktorým si sa zoznamoval pri dverách vyraboval celú chladničku keď som došla zo školy, tááákže si budeme musieť objednať pizzu ak proti tomu nič nemáš a taktiež aj tú tvoju kolu," uškrnula som sa. Tom sa len zasmial.
Tom: „To je v pohode..."
„Super..." usmiala som sa a šla som do kuchyne. Chvíľku som tam niečo majstrovala a potom som sa s telefónom v ruke vrátila k Tomovi. Posadila som sa k nemu na gauč.
„Ja som beznádejný prípad..." vzdychla som si. Tom sa uškrnul.
Tom: „Skoro ako ja s matikou," vyceril na mňa zuby.
„Hm...ale matika je ľahšia..."
Tom: „Vieš čo mi na padlo?!" uškrnul sa a nosom sa obtrel o ten môj.
„Čo?" usmiala som sa.
Tom: „Ja ťa naučím bozkávať sa a..." odmlčal sa.
„A?!"
Tom: „A ty mi helfneš s matikou," usmial sa.
„Fajn..." mykla som plecami.
Tom: „Fakt?"
„A prečo nie..." usmiala som sa a pohladila som ho po tvári.
Tom: „Super! Kedy máme prvé doučovanie?!" uškrnul sa.
„Hmm....dnes poobede?" usmiala som sa.
Tom: „Fajn..."
„Idem na miesto. Pa," dala som mu rýchlu pusinku, usmiala som sa a šla som ku Kim.
***
Keď som prišla zo školy, doma nikto nebol. Rony ma už z diaľky zdravil veselým štekotom a tak keď som vošla do dvora, hneď sa na mňa vrhol. Chvíľku som sa s ním šantila na dvore, skontrolovala som či má dosť vody a žrádla a šla som do domu. Vyzula som sa a šla som sa napiť do kuchyne. Na chladničke som si našla odkaz od mami, že vraj šla pracovne do Mníchova a príde až v sobotu večer. Dnes je streda... fáájn.
Tom so mnou nešiel pretože ešte musel ísť do mesta, ale sľúbil, že okolo piatej sa zastaví. Naliala som si vodu do pohára a napila som sa. Potom som si vzala jablko a vybehla som hore do izby. Zvalila som sa na posteľ, zavrela som oči a usmiala som sa.
Tom... Tom ma ľúbi... a povedal mi to... a.... a...
Zhlboka som sa nadýchla a otvorila som oči. Zrazu som zdola začula buchot. Posadila som sa na posteľ a započúvala som sa. Znovu niečo treslo... Rony!! Vybehla som z izby a zbehla som dole. Áno, bol to Rony. Dostal sa dnu cez zadné dvere, ktoré si otvoril keďže neboli zamknuté a... práve sa prehraboval v chladničke.
„Rony fuj," uškrnula som sa a odtiahla som ho od chladničky. V kuchyni bol nehorázny bodrel. Omg.
„Toto nesmieš!" prísne som naňho pozrela. Smutne zakňučal a skryl si hlavu pod labky. Uškrnula som sa a potom som šla do kúpeľne po handru a vedro.
„Keby bola doma mama tak ťa vykastruje," uškrnula som sa a začala som upratovať bodrel, ktorý narobil. Len tam tak ležal a pozoroval ma. Vždy keď som naňho pozrela tak si labkami zakryl oči. Uškrnula som sa pretože bol zlatý. Všetko som upratala (aj keď potom bola chladnička poloprázdna...) a potom som Ronyho vyviedla von na záhradu a zamkla som zadné dvere.
„Fuj! To bolo od teba nepekné!" karhala som ho. Len ma sledoval a naklonil hlavu raz na jeden a raz na druhý bok.
„Joj ty..." usmiala som sa a pohladila som ho po hlave.
Po chvíľke som sa vrátila dnu a zašila som sa hore do izby. Zapla som si vežu a zvalila som sa do postele. Kým prišiel Tom, znudene som vylihovala v posteli, pretože som nemala čo robiť. Už som skoro zaspávala keď mi začal zvoniť mobil. Znudene som sa po ňom natiahla a zdvihla som.
„Prosím?!"
"Ahoj. Tu je Tom..."
„Ahoj..."
"Eee...počuj si doma?"
„Áno, prečo?!"
„Lebo už tu minimálne 15 minút zvoním, no nikto mi neprišiel otvoriť iba nejaký dosť veľký pes mi tu robí spoločnosť."
Zarazila som sa. Potom som zložila a rýchlo som zbehla dole otvoriť.
Tom: „Dobrý deň..." usmial sa na mňa keď som otvorila dvere. Pozrela som naňho a potom na Ronyho, ktorý sedel pri ňom akoby ho strážil. Trošku rozpačito som sa usmiala.
„Ehm... to je Rony. Zoznámte sa," uškrnula som sa. Tom sa usmial a pohladil ho.
Tom: „Teší ma!" uškrnul sa a potom pozrel na mňa.
„Eee... poď dnu..." uhla som od dverí aby mohol vojsť.
Tom: „Kde si bola?!" opýtal sa keď sa vyzúval a zobliekal si bundu.
„Eee... hore v izbe... a počúvala som muziku takže som nepočula zvonček..." nevinne som sa usmiala.
Tom: „Aha...."
„Prepáč. Nabudúce cinkni skôr."
Tom: „Hej. Budem na to myslieť," usmial sa a šli sme do obývačky.
„Dáš si niečo na pitie?"
Tom: „Kolu poprosím," usmial sa a zvalil sa na gauč.
„Fajn....ehm...ale chvíľočku budeš musieť počkať..."
Tom: „A prečo?"
„No... lebo ten úžasne milý havko, s ktorým si sa zoznamoval pri dverách vyraboval celú chladničku keď som došla zo školy, tááákže si budeme musieť objednať pizzu ak proti tomu nič nemáš a taktiež aj tú tvoju kolu," uškrnula som sa. Tom sa len zasmial.
Tom: „To je v pohode..."
„Super..." usmiala som sa a šla som do kuchyne. Chvíľku som tam niečo majstrovala a potom som sa s telefónom v ruke vrátila k Tomovi. Posadila som sa k nemu na gauč.
Pokračovanie nabudúce. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára