„Rony!" zakričala som a po chvíľke ku mne pribehol s nejakou loptičkou v ústach. Uškrnula som sa.
„A to si odkiaľ vyhrabal?" vzala som mu loptičku z úst a prezrela som si ju. Po chvíli mi doplo. Bola pri tých veciach, ktoré nám dal Tim. Len som sa usmiala a pozrela som na Ronyho, ktorý netrpezlivo čakal kým mu ju hodím. Usmiala som sa a hodila som ju krížom cez dvor čo najďalej. Rony sa za ňou hneď rozbehol.
Zvalila som sa na deku a zavrela som oči. V momente som si spomenula na Kimberly, Toma, Billa...
Bože... tak hrozne mi chýbajú. Mala som zastať a rozlúčiť sa s ním. Mala. Ibaže ja som zbabelá hlupaňa.
Vzdychla som si a keďže ku mne pribehol Rony aby som mu znova hodila loptičku, na chvíľku sa moje myšlienky rozplynuli. Keď odbehol znova som sa zamyslela. Mohla som ísť dnu. Mohla som sa ísť rozlúčiť.
Keď sme odišli k škole, mama mi volala, že za mnou bola Kimberly. Bola za mnou aj napriek tomu čo sa stalo deň pred tým... aj napriek tomu, že na mňa bola nahnevaná.
Neviem ako sa zmierila s tým, že som odišla bez toho aby som šla za Tomom ale mám dojem, že teraz sedí niekde doma v izbe a preklína ma. Na milión percent ma znenávidela a takisto aj Tom. Smutne som si vzdychla a Rony, ktorý už hodnú chvíľu sedel pri mne, zakňučal a štuchol do mňa ňufákom. Usmiala som sa a pohladila som ho. Oblizol mi líce na čo som sa zasmiala. Objala som ho a vtisla som mu pusinku na ňufák.
„Si úžasný..." usmiala som sa naňho a poškrabkala som ho za ušami. Veselo zabrechal, potom ma chňapol za rukáv bundy a ťahal ma dovtedy kým som sa nepostavila a nehrala som sa s ním.
Ellen sa vrátila asi o tri hodiny. Keď zastavila auto pred bránkou zarazila som sa. Totižto za ňou šlo ďalšie auto ale o dosť väčšie. Keď vystúpila Rony hneď pribehol k bránke a začal brechať.
„Rony ticho!" zahriakla som ho na čo stíchol, posadil sa a len nás pozoroval.
Ellen: „Ty to s tým psom vieš," uškrnula sa. Len som mykla plecami a kývla som hlavou smerom k tomu veľkému autu, z ktorého práve vystúpili dvaja chlapi.
„Čo to je?"
Ellen: „Doviezli Ronymu klietku. Myslíš, že bude spať pod holým nebom?" usmiala sa a potom otvorila bránu. Šla za jedným z tých chlapov, niečo mu povedala, on len prikývol a znova nasadol do auta. Potom nacúval do dvora.
Ellen: „Dajte ju prosím vás tamto dozadu dobre?!" povedala tomu druhému. Prikývol a šiel k autu. Potom sa otočila ku mne a usmiala sa.
Ellen: „Pomôžeš mi s vecami?" Prikývla som a šla som s ňou k autu. Kufor bol plný samých somarín.
„To všetko je pre neho?" ukázala som na Ronyho, ktorý hneď pricupkal k nám a taktiež nakukol do kufra akoby vedel o čo sa jedná. Uškrnula som sa.
Ellen: „No čo už...." mykla plecami. „Tim hovoril, že sa oňho máme dobre starať, nie?" usmiala sa a potom mi do rúk vložila kôš, v ktorom boli samé hračky a loptičky a neviem čo všetko. Uškrnula som sa keď po mne začal Rony skákať.
„Počkaj kamoš..." usmiala som sa a odniesla som to dnu. Spolu s Ellen sme všetko vyniesli do domu, zatiaľ čo tí dvaja robotníci montovali klietku. Trvalo im to asi dve hodiny keďže tá klietka bola ohromne veľká. Skoro ako tá ktorú mal Rony v útulku. Vlastne, ešte o niečo väčšia a tá v útulku bola obrovská už dosť.
Kým sa Ellen starala o tých robotníkov aby tam od toľkej roboty nezomreli, s Ronym sme ležali v obývačke na gauči a čučali sme na telku. Ellen to napodiv vôbec nevadilo a naše "leňošenie" okomentovala len tým, že pokiaľ ten pes nič nerozhryzie a nerozbije môže si robiť čo chce. Uškrnula som sa. Keď tí robotníci odišli, šli sme sa mrknúť na Ronyho ohradu. Bola obrovská. Uškrnula som sa a pohladila som Ronyho po hlave.
„Ty sa máš brácho..."
Ellen: „No..." podišla ku klietke a otvorila dvere. „Nech sa páči,“ usmiala sa na Ronyho. Pozrel na mňa potom na ňu a pomaličky vošiel dnu. Najprv si ju celú oňuchal a potom sa posadil do stredu a smutne zakňučal.
„Ellen? A nemohol by prvú noc ostať u mňa v izbe?" prosebne som na ňu pozrela.
Ellen: „A načo som preboha kupovala toto hebedo?!" vytreštila na mňa oči.
„Ellen...len jedna noc! Kým si nezvykne," prosebne som sa na ňu zadívala. K tomu ten Ronyho psí kukuč... no na neodolanie.
Ellen: „Tak fajn!" vzdychla si a ja som ju od radosti objala. Otvorila som klietku a Rony okolo mňa začal veselo poskakovať.
Ellen: „Ale ak ráno nájdem jednu mláku v tomto dome poletí cez zavreté dvere!" výhražne na mňa pozrela. Len som prikývla a potom som s Ronym vbehla do domu. Na chodbe skoro rozbil vázu, no zachytia som ju. Našťastie.
„Ellen by ťa zabila," pošepkala som mu a potom sme už radšej pomaly vyšli hore. Keď som otvorila dvere, Rony sa hneď usalašil na mojej posteli.
„Héééj! Ale to je moja posteľ..." zavrela som dvere a vyhnala som ho odtiaľ. Prezliekla som sa do pyžama a zaliezla som pod perinu. Neušlo mi, že Rony ma celý čas tak smutne sledoval. Vzdychla som si.
„No poď tu..." zahundrala som a Rony ku mne v momente skočil. Len som so smiechom krútila hlavou.
„Ak ťa tu nájde Ellen, obaja sme mŕtvy!" uškrnula som sa a pohladila som ho. Zababušila som sa do deky a zavrela som oči. Rozmýšľala som, čo asi tak teraz robí Tom. Kimberly. Bill.
Prečo mám do šľaka výčitky svedomia?! Veď som neurobila nič zlé. Chcem len aby som konečne nebola vždy ja tá, ktorú si každý doberal.
Prečo je to také ťažké? Prečo?!
Prečo je také ťažké urobiť správne rozhodnutie?
Prevalila som sa na chrbát a Rony si položil hlavu na moje brucho. Pozrela som naňho a usmiala som sa. Zavrela som oči a pomaličky som ho hladila, kým som nezaspala.
J.K.
„A to si odkiaľ vyhrabal?" vzala som mu loptičku z úst a prezrela som si ju. Po chvíli mi doplo. Bola pri tých veciach, ktoré nám dal Tim. Len som sa usmiala a pozrela som na Ronyho, ktorý netrpezlivo čakal kým mu ju hodím. Usmiala som sa a hodila som ju krížom cez dvor čo najďalej. Rony sa za ňou hneď rozbehol.
Zvalila som sa na deku a zavrela som oči. V momente som si spomenula na Kimberly, Toma, Billa...
Bože... tak hrozne mi chýbajú. Mala som zastať a rozlúčiť sa s ním. Mala. Ibaže ja som zbabelá hlupaňa.
Vzdychla som si a keďže ku mne pribehol Rony aby som mu znova hodila loptičku, na chvíľku sa moje myšlienky rozplynuli. Keď odbehol znova som sa zamyslela. Mohla som ísť dnu. Mohla som sa ísť rozlúčiť.
Keď sme odišli k škole, mama mi volala, že za mnou bola Kimberly. Bola za mnou aj napriek tomu čo sa stalo deň pred tým... aj napriek tomu, že na mňa bola nahnevaná.
Neviem ako sa zmierila s tým, že som odišla bez toho aby som šla za Tomom ale mám dojem, že teraz sedí niekde doma v izbe a preklína ma. Na milión percent ma znenávidela a takisto aj Tom. Smutne som si vzdychla a Rony, ktorý už hodnú chvíľu sedel pri mne, zakňučal a štuchol do mňa ňufákom. Usmiala som sa a pohladila som ho. Oblizol mi líce na čo som sa zasmiala. Objala som ho a vtisla som mu pusinku na ňufák.
„Si úžasný..." usmiala som sa naňho a poškrabkala som ho za ušami. Veselo zabrechal, potom ma chňapol za rukáv bundy a ťahal ma dovtedy kým som sa nepostavila a nehrala som sa s ním.
Ellen sa vrátila asi o tri hodiny. Keď zastavila auto pred bránkou zarazila som sa. Totižto za ňou šlo ďalšie auto ale o dosť väčšie. Keď vystúpila Rony hneď pribehol k bránke a začal brechať.
„Rony ticho!" zahriakla som ho na čo stíchol, posadil sa a len nás pozoroval.
Ellen: „Ty to s tým psom vieš," uškrnula sa. Len som mykla plecami a kývla som hlavou smerom k tomu veľkému autu, z ktorého práve vystúpili dvaja chlapi.
„Čo to je?"
Ellen: „Doviezli Ronymu klietku. Myslíš, že bude spať pod holým nebom?" usmiala sa a potom otvorila bránu. Šla za jedným z tých chlapov, niečo mu povedala, on len prikývol a znova nasadol do auta. Potom nacúval do dvora.
Ellen: „Dajte ju prosím vás tamto dozadu dobre?!" povedala tomu druhému. Prikývol a šiel k autu. Potom sa otočila ku mne a usmiala sa.
Ellen: „Pomôžeš mi s vecami?" Prikývla som a šla som s ňou k autu. Kufor bol plný samých somarín.
„To všetko je pre neho?" ukázala som na Ronyho, ktorý hneď pricupkal k nám a taktiež nakukol do kufra akoby vedel o čo sa jedná. Uškrnula som sa.
Ellen: „No čo už...." mykla plecami. „Tim hovoril, že sa oňho máme dobre starať, nie?" usmiala sa a potom mi do rúk vložila kôš, v ktorom boli samé hračky a loptičky a neviem čo všetko. Uškrnula som sa keď po mne začal Rony skákať.
„Počkaj kamoš..." usmiala som sa a odniesla som to dnu. Spolu s Ellen sme všetko vyniesli do domu, zatiaľ čo tí dvaja robotníci montovali klietku. Trvalo im to asi dve hodiny keďže tá klietka bola ohromne veľká. Skoro ako tá ktorú mal Rony v útulku. Vlastne, ešte o niečo väčšia a tá v útulku bola obrovská už dosť.
Kým sa Ellen starala o tých robotníkov aby tam od toľkej roboty nezomreli, s Ronym sme ležali v obývačke na gauči a čučali sme na telku. Ellen to napodiv vôbec nevadilo a naše "leňošenie" okomentovala len tým, že pokiaľ ten pes nič nerozhryzie a nerozbije môže si robiť čo chce. Uškrnula som sa. Keď tí robotníci odišli, šli sme sa mrknúť na Ronyho ohradu. Bola obrovská. Uškrnula som sa a pohladila som Ronyho po hlave.
„Ty sa máš brácho..."
Ellen: „No..." podišla ku klietke a otvorila dvere. „Nech sa páči,“ usmiala sa na Ronyho. Pozrel na mňa potom na ňu a pomaličky vošiel dnu. Najprv si ju celú oňuchal a potom sa posadil do stredu a smutne zakňučal.
„Ellen? A nemohol by prvú noc ostať u mňa v izbe?" prosebne som na ňu pozrela.
Ellen: „A načo som preboha kupovala toto hebedo?!" vytreštila na mňa oči.
„Ellen...len jedna noc! Kým si nezvykne," prosebne som sa na ňu zadívala. K tomu ten Ronyho psí kukuč... no na neodolanie.
Ellen: „Tak fajn!" vzdychla si a ja som ju od radosti objala. Otvorila som klietku a Rony okolo mňa začal veselo poskakovať.
Ellen: „Ale ak ráno nájdem jednu mláku v tomto dome poletí cez zavreté dvere!" výhražne na mňa pozrela. Len som prikývla a potom som s Ronym vbehla do domu. Na chodbe skoro rozbil vázu, no zachytia som ju. Našťastie.
„Ellen by ťa zabila," pošepkala som mu a potom sme už radšej pomaly vyšli hore. Keď som otvorila dvere, Rony sa hneď usalašil na mojej posteli.
„Héééj! Ale to je moja posteľ..." zavrela som dvere a vyhnala som ho odtiaľ. Prezliekla som sa do pyžama a zaliezla som pod perinu. Neušlo mi, že Rony ma celý čas tak smutne sledoval. Vzdychla som si.
„No poď tu..." zahundrala som a Rony ku mne v momente skočil. Len som so smiechom krútila hlavou.
„Ak ťa tu nájde Ellen, obaja sme mŕtvy!" uškrnula som sa a pohladila som ho. Zababušila som sa do deky a zavrela som oči. Rozmýšľala som, čo asi tak teraz robí Tom. Kimberly. Bill.
Prečo mám do šľaka výčitky svedomia?! Veď som neurobila nič zlé. Chcem len aby som konečne nebola vždy ja tá, ktorú si každý doberal.
Prečo je to také ťažké? Prečo?!
Prečo je také ťažké urobiť správne rozhodnutie?
Prevalila som sa na chrbát a Rony si položil hlavu na moje brucho. Pozrela som naňho a usmiala som sa. Zavrela som oči a pomaličky som ho hladila, kým som nezaspala.
J.K.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára