***Tom***
Práve sme mali matiku a učiteľ vysvetľoval novú látku keď mi pohľad padol na Emmin denník, ktorý som mal v lavici. Už sú to pomaly tri týždne čo Emma odišla a nič o sebe nedala vedieť. A pomaly mesiac, čo mám jej denník a ešte stále som sa doňho nepozrel (okrem toho večera čo som bol spitý jak doga).
Nečítal som ho len kvôli Emme. Len preto, lebo som ju rešpektoval, no už mi rupli nervy. Odišla bez toho aby povedala čo i len bu, nemohol som za ňou ísť keď bola v nemocnici, pretože jej veličenstvo si to neželalo a nemám právo zistiť čo je v tom poondiatom denníku?!
Keď zazvonilo na koniec hodiny a učiteľ vyšiel z triedy, nahádzal som si veci do tašky.
Bill: „Eee....kam ideš?"
„Preč. Počuj, keby došla triedna tak jej povedz, že mi bolo strašne zle a šiel som domov.“
Bill: „Zas ti mám zachraňovať kožu?"
„Prosíííím," nevinne som naňho zaklipkal očami. Bill ma sledoval so zachmúrenou tvárou.
„Bill prosíííím!" zakňučal som zúfalo. „Alebo mám mame povedať čo si stváral na tej žúrke?!"
Bill: „Fajn!" zahučal. Len som sa uškrnul. Vydieranie vždy zaberie.
„Dík bráško. To ti nezabudnem!" usmial som sa od ucha k uchu, bratsky som ho tresol do ramena a vybehol som z triedy.
Dole na vrátnici našťastie nebol nikto. Ďakoval som Bohu, pretože náš vrátnik je tak dementný, že konec! On by ma zo školy nepustil ani keby som mu k nohám vysypal plné vedro priepustiek. Rýchlo som prekĺzol popri vrátnici a šiel som preč.
Šiel som domov, keďže mama bola v práci tak tam nikto nebol. Zavrel som sa hore do izby a hodil som tašku na stoličku. Vybral som z nej Emmin denník a ľahol som si na posteľ. Kebyže je mama doma som nahratý. Vlastne, to budem potom keď mama dôjde z rodička. Už vidím triednu a učiteľov ako sa sťažujú, že mi je večne zle a prečo nejdem k doktorovi.
Mama ma zabije. Ale to ešte len bude. Uchechtol som sa.
Zobliekol som si mikinu a hodil som ju na kreslo, ktoré som mal pod oknom. Aspoň na niečo je dobré. Posadil som sa a narovnal som si tričko, pretože som ho mal vyhrnuté až po krk.
Chvíľu som denník len mlčky obracal v rukách, no nakoniec som ho otvoril a začal som čítať...
***Emma***
Myslela som, že ma porazí! Prvý týždeň bol najhorší. Občas som mala sto chutí Ellen zabiť. Vstávať som musela už o šiestej. Bože. Akože deň pred tým, keď sme sa dohadovali mi to bolo jedno, hovorila som si, že vstanem, no keď ide človek spať až okolo druhej ráno tak asi ťažko vstane. Ellen mi neustále pripomínala aby som šla spať skôr, pretože ráno nevstanem, no ja som na to kašľala až kým mi jedno ráno nevyliala na hlavu vedro vody.
Odvtedy som ju radšej počúvla a fakt keď som šla spať o deviatej, ráno som bez problémov vstala. Chodila som každé ráno o pol siedmej behať do parku spolu s Ronym, ktorý bol úžasný spoločník. A mal omnoho lepšiu kondičku ako ja. O ôsmej som vždy došla na raňajky, ktoré mi vždy pripravovala Ellen a dávala si pozor aby ma nenapchávala kalorickými bombami. Zvykala som si dosť ťažko na to, že som na raňajky nemala šišky s džemom a sladké cereálie ale väčšinou zeleninu a ovocie, no nakoniec som si zvykla. Niekedy behala spolu so mnou, väčšinou večer keď nemala čo robiť. Chodili sme do fitka, začala som sa, že zdravo stravovať.
Keď som jedného dňa Ellen povedala, prečo nemôžem proste prestať jesť len na mňa pozrela pohľadom allá: Hrabe ti?! A poťukala si po čele.
Ellen: „Chcem aby si schudla a nie aby sa z teba stala anorektička!" večne mi to opakovala dookola keď som mala nejaké debilné pripomienky.
Musím priznať, že na to aká to bola drina a koľko som sa snažila, to šlo strašne pomaly. Občas som mala také chvíľky, že som chcela skončiť s celou tou fraškou, no keď sa ma Ellen opýtala: "Vážne?!" len som si vzdychla a mlčky som pokračovala. Vždy keď som mala také blbé kecy, že s tým seknem, pripomenula mi, že ak skončím teraz už nikdy viac sa na to znova neodhodlám. Vždy som sa cez to prehrýzla a nakoniec to bolo znova fajn.
Zo začiatku som len fňukala, že ma týra a podobné kecy na čom sa len rehotala, no keď som si na to tempo zvykla, väčšinou som JA bola tá čo ju vyťahovala z postele. A pár krát som ju taktiež trošičku "ovlažila" keď do rána žúrovala a potom nemohla ráno vstať. Ale nikdy mi to nezazlievala.
Pomaly ale isto som zhadzovala kilá a vždy keď som sa postavila na váhu a videla som, že som znova zhodila pár kíl, bola som nesmierne šťastná. Každým dňom som cítila ako mi spevneli svaly a už som nebola tá kopa tuku, ktorá sa nebezpečne vlnila pri každom pohybe. Bola so za to Ellen nesmierne vďačná.
Áno a ešte aj Ronymu, pretože aj ten ma občas došiel ráno zobudiť. Vlastne on ma budil vždy, keďže spal u mňa v izbe. Väčšinou potajomky, lebo Ellen mi to striktne zakázala. Ale načo sú zákazy?! No predsa na to aby sa porušovali.
Ellen bola pár krát "vonku" s Timom a tak som mala na druhý deň zábavku a vždy som do nej podpichovala.
Občas sme ho stretli ráno v parku, keď sme boli behať a tak som sa od nich vždy odpojila a tie dve zamilované hrdličky si hrkútali. Keď za mnou jeden večer po ich "rande" došla domov a povedala mi, že oficiálne tvoria pár, jediné čo som jej na to povedalo bolo: "Konečne!" a uškrnula som sa. Potom to dopadlo vždy tak, že sme sa trieskali vankúšmi ako malé deti.
Neskôr sme boli s Ellen v nákupnom centre keďže som si musela komplet vymeniť šatník, lebo všetko mi už bolo veľké. Takže domov sme sa vrátili s autom natrieskaným samými taškami. Keď sme to potom všetko vyvliekli hore, všetko som pekne poskladala a uložila do skrine.
Pokračovanie nabudúce. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára