Len trošku šťastia #27

 Ulaláááá. 😀 Ďalší diel, nech sa páči. 😊

***Tom***

 Znudene som si hádzal tenisovú loptičku o stenu, keď mi do izby vliezol Bill.

„Čo je?!" zahučal som naňho keď na mňa ceril zuby spoza dverí.

Bill: „Nič. Len som sa došiel mrknúť ako sa máš," usmial sa vošiel dnu.

„Super..." zahundral som a znova som si hádzal loptu o stenu. Bill sa posadil do kresla pod oknom a pozrel na mňa.

 

Bill: „Volala?" Bez slova som naňho pozrel.

„Ja som jej volal, ale nezdvíhala..." mykol som plecami a ďalej som hádzal loptičku o stenu.

Bill: „Aha.... a skúšal si to ešte raz?"

„NIE! Už ma to nebaví! Volal som jej skoro celé dva mesiace každý deň minimálne 100x, no ona na to zvysoka kašle! A keď mi konečne zdvihne, po dvoch slovách zloží. Tak na čo je to dobré??" povedal som zúfalo a tak trochu aj nahnevane.

Bill: „Hm... Tom... odkedy odišla, zmenil si sa v správaní a taktiež si sa zhoršil v škole..."

„A čuduješ sa?! Veď odišla holka, ktorá mi večne robila úlohy a helfla mi pri každej písomke!" zahlásil som ironicky a ďalej som si hádzal loptičku o stenu. Bill si len smutne vzdychol. Položil som loptičku na stolík a posadil som sa na posteľ, keďže doteraz som ležal.

 

„Chýba mi Bill. Chýba mi viac ako ktokoľvek iný..."

Bill: „Ja viem..."

Spod vankúša som vytiahol Emmin denník.

„Čítal som ho. Už pred viac ako týždňom."

Bill: „T-to fakt??" vytreštil na mňa oči. Prikývol som.

„A pochopil som, že som sa choval ako totálny kretén. Tá holka ma miluje... alebo... milovala pred tým než odišla," mykol som plecami a hodil som ho pred seba na posteľ keď sa roztvoril na predposlednej strane. Natiahol som sa za ním, pretože som si všimol, že tam bolo niečo napísané. To som si pred tým nevšimol, aj keď som ho prelistoval celý.

 

Stálo tam: Želám si, aby mi môj prvý bozk dal Tom Kaulitz. Len on, nikto iný.

Zarazil som sa. ONA sa ešte s nikým nebozkávala?! Usmial som sa lebo to bol milé.

Ona sa ešte s nikým nebozkávala len preto, že svoj prvý bozk chce odo mňa?!

Ale prečo ja? Prečo práve od toho, kto jej celý život len ubližoval?

Bill: „Čo je?"

„Nič," mykol som plecami a šiel som do kúpeľne, pričom som sa celý čas usmieval jak debil.

 

 

***Emma***

 

Ellen odišla až večer okolo pol deviatej. Rozlúčila som sa s ňou a potom som zaliezla do domu. Šla som za mamou do obývačky.

Mama: „Poď tu..." potľapkala rukou po voľnom mieste vedľa nej na gauči. Usmiala som sa a posadila som sa k nej.

„Áno?"

Mama: „Som rada, že si späť..." usmiala sa a chytila ma za ruku.

„Nehneváš sa?"

Mama: „A prečo?"

„Že som to všetko urobila aj napriek tvojmu zákazu."

Mama: „Ja som ti to nezakázala. Len som sa bála, že ak to nevyjde budeš smutná."

„Ale vyšlo to. A som šťastnejšia ako kedykoľvek predtým."

Mama: „To som rada. A mimochodom. Vyzeráš skvele."

„Za to ďakuj svojej sestre," uškrnula som sa, vtisla som jej pusu na líce a šla som do izby. Pri dverách som sa však ešte otočila.

 

„A mami?"

Mama: „Áno?"

Zahryzla som si do spodnej pery a potom som sa usmiala.

„Môže byť Rony u mňa v izbe kým mu nedovezú tú ohradu z Rakúska?“ nevinne som sa usmiala.

Mama: „U Teba v izbe?!"

„No... už tam má všetky veci. Chýba mi tam len on," usmiala som sa. Mama si vzdychla.

Mama: „Tak fajn..." prikývla. Pricupkala som k nej. Usmiala som sa, objala som ju a vtisla som jej pusu na líce.

„Ďakujem," zatrilkovala som a potom som šla von po Ronyho a zašili sme sa do izby.

 

Zvalila som sa do postele a už automaticky som zasunula ruku pod vankúš, no vtedy som sa zarazila. Veď môj denník má Tom... Teda... Keď ho ešte má....

Vzdychla som si a pozrela som na Ronyho. Usmiala som sa a potľapkal som po mieste vedľa mňa. Hneď ku mne skočil. Len som sa usmiala a nastavila som si budík na siedmu. Ronynko ležal hneď vedľa mňa a ja som ho jemne hladila až kým som nezaspala...

 

 

***Ráno***

 

Zobudila som sa ešte pred tým než mi začal zvoniť budík. A prečo? Rony mi totižto skočil do postele a celú ma pooblizoval pretože chcel ísť von. Ešte rozospato som ho vyviedla z izby a pustila som ho von na záhradu.

Keď som sa vrátila do izby, už sa mi vôbec nechcelo spať. Bola som totižto zvyknutá vstávať o 6-tej. Aj keď teraz bolo ešte len 5:30.

 

Obliekla som si svoju súpravu na behanie, vlasy som si zopla do copa a zbehla som dole. Vzala som z vešiaka Ronyho vôdzku, obula som si tenisky a vyšla som von. Bolo úžasné teplé ráno. Usmiala som sa, pripla som Ronymu vôdzku a vybrala... teda vybrali sme sa do parku zabehať si.

Vrátila som sa okolo pol siedmej. Mama práve vtedy robila raňajky a tak keď ma uvidela, skoro ju porazilo.

„Idem do sprchy a potom dôjdem," usmiala som sa, vtisla som jej pusu na líce a vybehla som hore do izby. Zobliekla som sa, vzala som si uterák, veci na prezlečenie a zašila som sa do kúpeľne. Presne o štvrť na osem som zbehla dole komplet nastylovaná.

Pokračovanie nabudúce. :)