Jesus Christ! Ja sa mega veľmi ospravedlňujem. 🙈 Toľko krát som si hovorila, že po práci sem musím hodiť nejaký diel, že keď malý konečne večer zaspí, pridám diel... a nič. 👀😆 Som šviňa. 😅
Alee dnes konečne nastal ten deň. 💪😀 A večer, keď budem doma a malý bude spať, posnažím sa aktualizovať ďalšie diely. 😉😊
„Tak? Ako vyzerám?" usmiala som sa.
Mama na mňa pozrela a usmiala sa.
Mama: „Eee... ty ideš do školy??"
poškrabala sa na hlave.
„Mám sa ísť prezliecť?" spýtavo som
na ňu pozrela.
Mala som na sebe čiernu krátku sukňu keďže
vonku bolo horúco, fialové tričko a k tomu som bola namaľovaná. To je akože u
mňa novinka, keďže ja som sa nemaľovala... nejak som nemala čas zasvätiť sa do
tajov mejkapov, špirál, liniek, ceruziek na oči. Ellen sa činila.
Teda nebola som nejak extra... len
špirálu, ceruzku a také tmavé fialové tiene.
Mama: „Nie... len... mám pocit, že ťa
nikto nespozná," uškrnula sa a naliala mi čaj do hrnčeka.
„To je ich chyba," mykla som plecami
a posadila som sa za stôl.
Naraňajkovala som sa, vzala som si desiatu
a šla som na zastávku. Ešte som si kúpila žuvačky a práve vtedy mi došiel autobus
do školy. Nastúpila som a posadila som sa na voľné miesto pri okne. Šofér už
zatváral dvere a chcel ísť keď zrazu znova zastal, znova dvere otvoril a dnu
vošli... dvojičky. Obaja sa rehotali jak zdrogovaní a posadili sa na sedadlá
rovno oproti mne. Našťastie som mala na očiach slnečné okuliare a aj tak
pochybujem, že by ma spoznali. Celý čas veselo kecali, keď zrazu Tom zmĺkol a
zadíval sa na mňa. Niečo pošuškal Billovi a prisadol si ku mne. Mlčky som k
nemu otočila hlavu. Usmial sa od ucha k uchu a prezrel si ma.
Tom: „Nepoznáme sa?" opýtal sa
šibalsky. Neušlo mi, že Bill si zhlboka vzdychol a prekrútil očami. V duchu som
sa pousmiala. Opäť som pozrela na Toma a mlčky som si ho prezerala. Muselo to
vyzerať komicky.
Tom: „Chodíš k nám do školy?" znova
sa snažil nadviazať rozhovor. Len som sa usmiala a odvrátila som hlavu k oknu.
Bill: „Nevidíš, že ťa má totálne v paži?
Bože nechaj ju na pokoji..." chytil ho za rukáv a stiahol ho naspäť k sebe
pričom sa na mňa nevinne usmial.
Tom: „No čooo? Nemôžem si pokecať s peknou
holkou?" uškrnul sa. Bill doňho štuchol na čo sa obaja rozosmiali. Po
chvíli autobus konečne zastal pred školou. Vstala som a vystúpila som.
Kaulitzovci šli za mnou a tak som počula o čom sa bavia.
Tom: „Ona chodí na našu školu?"
Bill: „Možno tu len niekoho má...."
Tom: „A koho ty debile?!"
Bill: „Možno frajera..."
Uškrnula som sa a vošla som do školy.
Namierila som si to rovno k triednej. Zaklopala som na dvere od jej kabinetu.
„Ďalej..." ozvala sa a tak som
otvorila dvere. Keď som vošla dnu, zložila som si okuliare a usmiala som sa na triednu.
Tá sa na mňa taktiež usmiala.
Triedna: „Môžem vám pomôcť?" opýtala
sa milo.
„Mhm..." prikývla som a posadila som
sa za stôl. Triedna si ma chvíľu mlčky prezerala a potom na mňa vytreštila oči.
Triedna: „E-Emma?! Emma Bartonová?!"
„No..." mykla som plecami a usmiala
som sa. Triedna sa taktiež usmiala, potom vstala a objala ma.
Triedna: „Rada ťa vidím," povedala
milo.
„Aj ja vás. Viete, už sa mi cnelo za
školou," mykla som plecami.
Triedna: „Heh... a ako sa cítiš po tej
nehode?"
„Fajn..."
Triedna: „To vidím. Úplne si sa
zmenila."
„No... tak trošku..." Obe sme sa
zasmiali.
Triedna: „Po tej nehode tu bola tvoj mama
a bola si uvoľnená zo školy..."
Len som prikývla.
„A teraz by som sa rada vrátila,"
usmiala som sa.
Triedna: „V poriadku. Pôjdem s nejakými
papiermi za pánom riaditeľom a ty môžeš ísť v pohode do triedy. Alebo ak chceš,
dnes môžeš ísť ešte domov," usmiala sa.
„Ale nie... celkom sa teším keď ich
všetkých znova uvidím," usmiala som sa. Triedna taktiež a potom ma
vyprevadila z kabinetu. Po chodbe ešte behali nejaký žiaci. Usmiala som sa a
šla som na druhé poschodie do našej triedy.
Usmiala som sa a vošla som dnu. Neušlo mi,
že pár chalanov sa na mňa začudovane dívalo. Kaulitzovci v triede ešte neboli.
Zastala som pred tabuľou a rozhliadla som sa po triede. Kim sedela ešte vždy na
tom isto mieste. Usmiala som sa a pomaly som k nej podišla. Keďže si niečo
písala ani nezaregistrovala, že som tam. Až keď som položila tašku na lavicu,
ozvala sa stále si píšuc niečo do zošita.
Kimberly: „To miesto je obsadené!"
„Aha.... myslela som, že mi ho za tie dva
mesiace postrážiš, ale... asi som sa mýlila..."
Kim zdvihla hlavu a pozrela na mňa. Len
som sa usmiala.
„Ahoj..."
Kimberly: „E-Emma?" vytreštila na mňa
oči. Nevinne som sa usmiala a prikývla som.
„Alebo si už zabudla, že si niekedy mala
takú kamošku?" opýtala som sa s úškrnom.
Kimberly: „Emma!!" zvýskla od radosti
a silno ma objala. Len som sa rozosmiala.
„Aj ja ťa rad vidím..." usmiala som
sa a vtisla som jej pusu na líčko.
Kimberly: „Vyzeráš...vyzeráš
úchvatne..." vydýchla a s obdivom si ma prezerala. Len som sa uškrnula.
Blair: „Máme nebodaj novú
spolužiačku?!" ozvalo sa mi za chrbtom. Otočila som sa a stála som
zoči-voči Blair.
Pokračovanie nabudúce. :)
🙂 🤩
OdpovedaťOdstrániť