Len trošku šťastia #20

 Po týždni ďalší diel. 👀 Vzhľadom k tomu, že máme doma nového člena rodiny, nestarám sa o jedno dieťa, ale rovno o dve - šteniatko. 😂😃 Fakt je to jak malé dieťa. 😀😁
Celkom hektický bol tento týždeň. Ale snažím sa stále opravovať aspoň trochu pomedzi všetko. 😁
Užite si diel, večer pridám ďalší/ďalšie, uvidím ako sa mi podarí.

***Emma***

Zaspala som, keďže sme cestovali dosť dlho a zobudila ma až Ellen keď sme boli na mieste. Bolo ešte skoro ráno.

„Koľko je hodín?" pozrela som na ňu s prižmúrenými očami a trošku som sa povystierala.

Ellen: „Pol tretej..." usmiala sa.

„Aha..." zívla som si a potom som vystúpila. Ellen sa len smiala, keď som sa skoro zabila, keďže som ešte tak povediac spala. Stáli sme pred veľkým poschodovým domom. Len som sa usmiala. Už som tu tak dlho nebola...

Ellen: „Zvládneš odniesť tašku alebo po ceste dnu zaspíš?" uškrnula sa keď vyberala moje veci z kufra.

„To ešte zvládnem..." zasmiala som sa, vzala som si od nej svoju cestovnú tašku a šla som k dverám. Zamkla auto a došla za mnou. Keď odomykala dvere, so záujmom som sa rozhliadla po jej dvore.

„Máš psa?" spýtavo som na ňu pozrela.

Ellen: „Nie," zasmiala sa a vošla dnu. Šla som hneď za ňou.

„Aha..." poškrabala som sa na hlave a vyzula som sa.

Ellen: „Ale môžeme si potom jedného kúpiť alebo vziať z neďalekého útulku. Spoločník pri behaní sa ti zíde," uškrnula sa a zamkla.

„Pri behaní? Chceš aby som mala nočné mory!? Nemôžeš počkať kým sa vyspím?" opýtala som sa zúfalo a vzápätí sme sa obe rozosmiali. Len ma pohladila po tvári.

Ellen: „Hore máš izbu," usmiala sa. „Už ju máš zariadenú a prichystanú. Stačí ak skočíš do postele a môžeš spať celý deň," usmiala sa.

„Fakt?!" uškrnula som sa.

Ellen: „Hej. Ale len prvý deň. Potom si zrobíme krásny rozpis ak chceš dosiahnuť to čo si si zaumienila."

„Okej. Dobrú noc," usmiala som sa, vtisla som jej pusu na líce, vzala som si svoju tašku a vyteperila som sa hore. Svoju izbu som našla ľahko keďže na dverách bola nálepka s mojím menom. Vošla som dnu a zasvietila som. Izba bola komplet prerobená odvtedy čo som tu bola naposledy. To bolo asi pred rokom a pol. Zavrela som dvere a položila som tašku na zem ku skrini. Vybrala som si z nej tričko na spanie, prezliekla som sa, vliezla som do postele a zaspala som skôr než som stihla položiť hlavu na vankúš...

***

Keď som sa zobudila, slnko už bolo vysoko na oblohe. Pozrela som na budík. Bolo pol tretej, len poobede.

Len som si pošúchala oči a potom som pomaličky vyliezla z postele. Obliekla som sa a zbehla som dole. Ellen sedela v obývačke, mala zapnutú telku a chrústala pukance. Keď ma uvidela v dverách, len sa doširoka usmiala.

Ellen: „No konečne! Dobré ránko. Už som myslela, že sa nezobudíš," uškrnula sa a znova si dala do úst pár pukancov. Prehrabla som si vlasy a posadila som sa k nej.

„Prečo si ma nezobudila skôr?" opýtala som sa a taktiež som si dala do úst pár pukancov.

Ellen: „Neboj sa. O chvíľu budeš prosíkať aby som ťa nechala ešte si chvíľku pospať!"

„Aha... mieniš ma týrať?" uškrnula som sa a chrústala som pukance.

Ellen: „Možno... inak, teraz sa pôjdeš pekne najesť a pôjdeš si vybrať toho psa..."

„Ja?" ukázala som na seba a prekvapene som sa na ňu dívala.

Ellen: „No ty s ním budeš chodiť behať, nie ja," uškrnula sa a odtiahla odo mňa misku s pukancami.

Ellen: „Také veci sa na prázdny žalúdok nejedia! Len sa z toho priberá!" uškrnula sa a znova si tak provokatívne dala pár pukancov do úst.

„Vrrr...." zavrčala som na ňu so smiechom a odišla som do kuchyne.

Ellen: „Máš presne 30 minút! Potom odchádzam bez tebaaa!" zakričala mi z obývačky.

***Tom***

Čítal som ho! Včera večer! Ale bol som taký unavený, že som zaspal hneď po prvých troch stránkach a nemám ani potuchy čo na nich bolo.

No, zrejme ešte nie som pripravený na to aby som sa dozvedel čo zaujímavého je tam napísané...

Keď mi začal ráno zvoniť budík, skoro ma porazilo. A prečo? Po prvé: Ryčal na celú izbu, po druhé: Bola SOBOTA!!, a po tretie: Som debil, že som si ho včera nevypol.

So zavretými očami som šmátral po stolíku kým som nenahmatal mobil a vypol som budík. Potom som sa prevalil na druhú stranu no, tresol som si hlavu o niečo tvrdé. Do šľaka! V tejto izbe sa človek ani vyspať nemôže! Rozlepil som oči a všimol som si, že to "niečo tvrdé" bol Emmin denník. Vzal som ho do ruky a prevalil som sa na chrbát. Držal som ho nad hlavou a prezeral som si ho. Skúšal som si spomenúť čo zaujímavé som sa v ňom včera večer dočítal, no nejak som nemohol. Vzdychol som si a položila som ho na stolík. Znova som sa zahrabal do periny, no v tom mi začal zvoniť mobil.

„Mňa porazí!" zareval som na celú izbu a zdvihol som.

„Prosím!?" zavrčal som.

"Eee...dobré ránko...nemohol by si ísť dole a pustiť von Scottyho? Breše totižto ako besný a nedá sa spať!" Bill!! Mňa urve.

„Ty snáď nie si normálny!" zavrčal som naňho.

"Som... A k tomu unavený! Ďakujem!" zatrilkoval mi do telefónu a zložil. Znova som zaboril tvár do vankúša, chvíľu som nadával, keď som i ja začul brechať Scottyho a potom mamu ako kričí zo spálne aby ho šiel niekto vyviesť von, lebo ho vyhodí cez zavreté dvere. Úžasné! Vstal som, natiahol som na seba tepláky a vyšiel som z izby. Bill je kretén! Ten pes je do čerta aj jeho tak by mohol zdvihnúť tu svoju slávnu spevácku prdel a ísť ho pustiť von nie?!

Nie, on mi radšej zavolá aby som šiel ja! Kretén!

Zbehol som dole.

J.K.