Len trošku šťastia #21

***Emma***

Keď sme zastali pred útulkom, odopla som si pas a vystúpila som. Nebol to taký malý, smradľavý barák. Bola to obrovská a pekná budova a z vnútra sa neozývalo nič iné len štekot. Usmiala som sa. Zrazu som si všimla, že k nám šiel nejaký chalan. No... chalan ako chalan.

Bol asi tak starý ako Ellen. A usmieval sa ako magor. Ale bol pekný, to treba uznať. Neušlo mi, že aj Ellen sa usmievala.

On: „Som rád, že si sa stavila," usmial sa na Ellen a potom sa privítali. Neušlo mi, že potom mu pohľad padol na mňa. Tak divne si ma meral pohľadom. Už som šla niečo povedať, no Ellen ma predbehla.

Ellen: „To je moja neter. Emma," usmiala sa.

„A nepredstavíš mi ho?!" uškrnula som sa.

Ellen: „Ehm...Tim, toto je Emma moja neter. A Emma, to je Tim, majiteľ útulku," usmiala sa. Keď povedala jeho meno trošičku som sa zarazila. Hneď mi totižto napadol Tom.

Tim: „Teší ma," usmial sa a vystrel ku mne ruku.

„Aj... aj mňa," tiež som sa usmiala a stisla som jeho ruku v tej svojej.

Tim: „Tak," usmial sa, objal Elien okolo pliec a pomaly šli dopredu. „Prišli ste si vybrať havkáča?" uškrnul sa.

Elien: „Hej. Ale výber je tuto na Emme," usmiala sa na mňa. „Vieš, potrebujeme spoločníka pri behaní..." Tim: „Jasne..." trošku a zamyslel a potom sa usmial. „Poďte za mnou."

Poslušne sme s ním šli niekam dozadu. Prechádzali sme okolo toľkých krásnych psov. Keď sme však zastali pred jednou klietkou, v ktorej ležal krásny veľký čierny vlčiak, doslova som zabudla zavrieť ústa.

„To je..."

Tim: „Rony," usmial sa. Ako náhle povedal jeho meno, bol pri klietke a sledoval ho. Len som sa usmiala.

„Wow..."

Tim: „No... počúva na slovo..." usmial sa a potom odomkol klietku.

„Eee... a..."

Tim: „Neboj, nehryzie. Len keď sa mu chce," uškrnul sa. Trošku som sa zarazila. Tim sa len zasmial. Pripol mu vôdzku, ktorú mal so sebou a vyviedol ho von. Nestihla som sa ani spamätať a ten pes bol na mne. Teda, skákal okolo mňa, na mňa a veselo vrtel chvostom a štekal. Jediné čo som urobila bolo to, že som sa rozosmiala.

Tim: „Tuším sa mu páčiš..." smial sa spolu so mnou.

„Heh... to vidím..." usmiala som sa a trošku som ho od seba odtiahla.

„Sadni!" Myslela som, že sa poskladám do kocky, keď sa v momente posadil a len sa na mňa díval. S podvihnutým obočím som pozrela na Tima.

Tim: „Má dobrý výcvik," mykol plecami.

Elien: „Určite od teba, že?!" usmiala sa naňho.

Tim: „Aj..." úsmev jej opätoval. Potom pozrel na mňa.

Tim: „Tak....páči sa ti?"

„Je úžasný," usmiala som sa a pohladila som ho.

Ellen: „Takže už si si vybrala?" usmiala sa na mňa. Prikývla som.

„Ak môžem..."

Ellen: „Fajn..." mykla plecami.

Tim: „Takže tento?!" Prikývla som. Tim vybral z klietky Ronyho veci a potom mi ich podal. Zamkol ju a šli sme do budovy. Ešte sme museli podpísať nejaké papiere, niečo tam chvíľu robil a potom nám ho odovzdal so všetkými potrebnými vecami a papiermi.

Tim: „A dobre sa mi oňho starajte. Bol jeden z mojich najobľúbenejších zverencov," usmial sa.

„Neboj sa..." usmiala som sa.

Tim: „Niekedy sa prídem pozrieť ako sa mu darí."

Ellen: „To si píš, že prídeš!" usmiala sa a dala Ronyho do auta. Ešte som tam dala jeho veci a potom som sa posadila do auta a zabuchla som dvere. 

Rony si ľahol na sedadlo a položil si hlavu na moje kolená. Len som sa usmiala a pohladila som ho po hlave. Pozrela som von. Ellen sa s Timom ešte stále o niečom bavili a neušlo mi, že Ellen celá žiarila. Nehovoriac o Timovy, ktorý tam s ňou bez zábran flirtoval. Po chvíli nastúpila, ešte mu zatrúbila a vyrazili sme domov. Nahla som sa k nej dopredu.

„Ale to medzi vami iskrilo..." uškrnula som sa.

Ellen: „Emma!" naoko zhrozene na mňa pozrela.

„Ježíš! Stačilo sa na vás pozrieť. Prečo ho nepozveš na rande?" uškrnula som sa.

Ellen: „Lebo na rande pozývajú chalani," usmiala sa a zastavila, keďže sme stáli na červenej. Len som mykla plecami a oprela som sa o sedadlo. Rony do mňa štuchol ňufákom a potom mi oblizol ruku. Usmiala som sa a pohladila som ho.

Keď sme došli domov, Ellen ma vysadila a potom znova odišla s tým, že ide kúpiť veci pre existenciu toho psa. Len som sa uškrnula, vzala som si od nej kľúče a odfrčala. Pozrela som na Ronyho. Tiež na mňa pozrel a potom zabrechal. Uškrnula som sa, pohladila som ho a vošla som s ním do dvora. Keď som bezpečne zavrela bránku, odopla som ho z vôdzky a šla som odniesť veci do domu. Ešte som si vzala deku, nejaké časopisy a vyšla som do záhrady. Rozprestrela som si deku do trávy a ľahla som si na ňu. Po chvíli som sa posadila a rozhliadla som sa okolo. Nikde som nevidela Ronyho.

J.K.