Len trošku šťastia #1

Pridávam prvý príbeh. Úpravy robím za pochodu, ale chcela som pridať nejaký iný príbeh už konečne, než ten čo je na wattpade. 😀 Ten tu bude samozrejme tiež, ale takto aspoň upravujem viac príbehov naraz a nie som "zaseknutá" len pri jednom. Malý krok pre ľudstvo, veľký krok pre mňa. 😂 

Tento príbeh som napísala v roku 2009, čo aj vidno. Tuším to bolo ešte na konci základky. Wow...👀 😀😁 Píšem už trošičku inak tak snáď to bude čitateľné a bude sa vám páčiť. 😊

Kto som? No... mama by povedala, že som úžasné dievča a nemám si robiť veľkú hlavu z rečí druhých; učitelia ma pokladajú za veľmi usilovné a bystré dievča; spolužiaci za bifľošku, ktorej jediný priateľ je kniha a čo si o mne myslí moja "tajná láska"?

Tom: „Do šľaka! Si slepá alebo čo?!" zrúkol na mňa po tom, čo do mňa na chodbe vrazil jeden chalan a ja som OMYLOM vrazila do Toma, ktorý šiel práve z bufetu, no a keďže pil vodu, olial sa. 

„Pre- prepáč ale..." chcela som mu utrieť obliate tričko, no odsotil ma od seba.
Tom: „Čo ALE do čerta? Choď k očnej ty krava!" zrúkol na mňa a šiel ďalej. Bill, ktorý šiel rovno za ním sa len uškrnul.
Bill: „Tom, rovno za nami je..."
Riaditeľka: „Tom Kaulitz!"

Tom sa zarazil a potom sa pomaličky otočil. Nahodil jeden z tých svojich sladkých úsmevov a nevinne zaklipkal očami.

Riaditeľka: „Potrebujete byť obvinený zo šikanovania?!"
Tom ma prepálil pohľadom.
Riaditeľka: „Odhryzli ste si jazyk??"
Tom: „Nie..."
Riaditeľka: „Tak sa tuto Emme ospravedlňte!"
„Nie to..." chcela som namietať, pretože potom budem mať v triede peklo, no keď na mňa riaditeľka prísne pozrela, zmĺkla som. Tom na mňa zhnusene pozrel, potom sa poriadne zhlboka nadýchol a:
Tom: „Prepáč...Emma!" ironicky sa usmial.
Bill: „Ehm...Pani riaditeľka, mohli by sme ísť do triedy?! Totižto už zvonilo a máme hodinu s..."
Riaditeľka: „So mnou, ja viem," povedala prísne. Potom na mňa pozrela.
Riaditeľka: „Choďte do triedy a Tom?!"
Tom: „Áno?!"
Riaditeľka: „Keď viete tak "krásne" nadávať svojej spolužiačke, veľmi sa teším na Vašu dnešnú odpoveď. Tuším tam máte jednu 5, ktorú treba opraviť," usmiala sa. Tom nasucho preglgol a prikývol.
Riaditeľka: „Fajn. A teraz do triedy! Hneď!"

Ani som nečakala kým sa dvojčatá pohnú a hneď som bez slova šla do triedy. Posadila som sa na svoje miesto. Vedľa mňa sedela Kimberly. Keď som sa posadila do lavice, len sa letmo usmiala. Nikdy sme sa nejak moc nerozprávali. Vlastne, ja som v triede nemala žiadne kamošky. Možno to bolo tým, že v našej triede boli samé krásavice.

Najviac zo všetkých som neznášala najmä Blair, ktorá bola tak povediac Miss triedy.
Áno, možno bola krásna, štíhla, no zato bola sprostá ako delo. Kebyže pri nej nesedí ten jej prívesok celé tri roky, neprešla by ani prvý ročník. Nenávidím ju a hlavne pre to, lebo si myslí, že je pupok sveta. Večne si zo mňa uťahuje, ponižuje a strápňuje ma ale najviac ju nenávidím preto, lebo sa večne obšmieta okolo Toma.
A čo on na to?! No nič. Len sa jak debil usmieva a keby neboli v škole, tak ju pretiahne. Aj keď ja osobne si myslím, že už ju do postele dostal, pretože Blair je odporná mrcha. Vždy som sa len z diaľky dívala ako okolo nej stále poskakuje, usmieva sa na ňu, hádže jej komplimenty aká je úžasná, aká je sexy, ako jej to dnes sekne...
Bože! Ide mi z toho puknúť srdce! Do šľaka! Prečo sa mi musí páčiť práve on a prečo do riti nemôžem byť aspoň trochu štíhlejšia?! Prečo do čerta musím vyzerať ako sud?!

Bože keby teraz moja mama vedela čo si myslím, zrejme by ju šľahlo o zem. Vždy keď začnem nejakú debatu o tom ako vyzerám, že by som možno mohla začať chudnúť, len prevráti oči, objíme ma okolo ramien a pol hodiny mi do hlavy hučí aká som krásna a mám kašľať na reči druhých.

Do triedy vošiel Tom aj s Billom. Neušlo mi, že Tom ma prepálil pohľadom a šiel ku mne. Nasucho som preglgla. Postavil sa predo mňa a rukami sa oprel o lavicu.
Tom: „Eva..."
„Volám sa Emma."
Tom: „To je jedno. Tak Emma," zavrčal. „Dúfam, že si si stihla uvedomiť, že kvôli TEBE dnes zervem delo z neminy!" zavrčal na mňa.
„Povedala som, že ma to mrzí! Keby do mňa nebol drgol ten... "
Tom: „Mňa netrápi kto drgol do teba ale to, že TY si drgla do mňa a kvôli TEBE teraz moja bunda vyzerá tak ako vyzerá!" prepaľoval ma pohľadom.
„Prepáč..."
Tom: „Zájdi k očnému, okej?!" silene sa na mňa usmial a práve keď chcel ísť k svojej lavici, vošla do triedy riaditeľka.

Riaditeľka: „Super, že stojíte pán Kaulitz. Posuňte sa ešte trošku k tabuli a môžete začať rovno rozprávať čo sme mali na minulej hodine," usmiala sa, položila si všetky svoje veci na stôl a posadila sa. Tom ma prepálil pohľadom a potom si šiel k lavici po zošit. Hodil ho riaditeľke na stôl a...mlčal.

J.K.