Len trošku šťastia #7

Po dlhšej odmlke, ďalší dielik. 😊 Ospravedlňujem sa za dlhšiu nečinnosť, no od pondelka som úplne dead - keď sme boli cez víkend u našich doma, muselo ma tam ofúknuť alebo ja neviem čo, ale od pondelka horúčky, opuchnuté dutiny, upchatý nos, všetko ma bolí, katastrofa. Takže pijem čaj, nahrievam si dutiny, na horúčku paralen a pomedzi starostlivosť o synátora sa snažím vyzdravieť a neumrieť. 😂 Celkom hardcore mať ročného synátora, za ktorým treba behať kade tade, po nociach kojiť a mať do toho teplotu, sople, kašel, bolesť hlavy, uší, celého tela. 🙈 Ale nesťažujem sa... len konštatujem a objasňujem prečo som tu nebola. Neostala energia ešte aj na sedenie za notebookom a opravovať príbeh. To už fakt nešlo. 

Tatina samozrejme máme, ale do tej 15 je v práci, takže doobedu som na malého sama. A samozrejme, zákon schválnosti, vtedy je človeku najhoršie. 😷😪

Dnes mi je už trošku lepšie, celkom to ujde, takže pridávam ďaší diel. Uvidím ako na tom budem neskôr, možno pribudne ešte jeden. Nič nesľubujem. 

Dúfam, že do konca týždňa už budem ok, lebo sa zbláznim. 👀

Tak, prajem pekné čítanie. A ďakujem za každú spätnú odozvu. 💓

Update: Blbosť, ale viete aký to je úžasný pocit po 4 dňoch nadýchnuť sa oboma nosnými dierkami? 🤣🤣 Na nezaplatenie. 😆😁  

Kimberly: „Bože... všímaš ako sa leskne od potu? To je neskutočne sexy... kriste...“
„Len sa nerozplyň," uťahovala som si z nej. Zachmúrila sa na mňa.
Kimberly: „Čo? Zamilovaná môžeš byť len ty?" uškrnula sa a štuchla do mňa.
„To som nepovedala..."
Kimberly: „Máš šťastie," uškrnula sa a potom sme sa obe rozosmiali.

Učiteľka nám po chvíli dala lopty, vraj sa máme rozcvičiť a potom si dáme jeden zápas. S Kim sme na seba len zúfalo pozreli a potom sme sa šli rozcvičiť spolu s ostatnými. Bill už však nebol s nami ale s Tomom. Neušlo mi, že Kim trošku posmutnela.
„Neboj... na milión percent s ním budeš v družstve," uškrnula som sa.
Tak ako som povedala aj bolo. Keďže Bill bol kapitánom jedného družstva a Tom druhého. Bill si vybral Kim a mňa ako na potvoru Tom. A dokonca aj tú pizdu Blair. Keď sme boli konečne rozdelení do družstiev, učiteľka nám dala loptu, ešte osviežila pamäť pravidlami a hra sa mohla začať. 
 
Tom hral celý čas za tím. Večne mal loptu on a strieľal koše. Nesralo by ma to keby si zo mňa aspoň teraz večne neuťahoval. Vždy keď mi šiel konečne prihrať a mohla som dať kôš, naschvál hodil loptu o dva metre ďalej odo mňa a potom na mňa nadával, že prečo som ju nechytala. Najradšej by som ho kopla do zadku a odišla odtiaľ, no učiteľka by ma zabila.
Už bol skoro koniec hodiny a - pravdaže sme vyhrávali- práve som šla s loptou ku košu, keď neviem prečo sa Tom pustil oproti mne a dopadlo to tak, že sme sa zrazili. Dopadla som na zem pričom som si vyvrtla členok.
 
„Au..." pevne som zovrela pery a zavrela som oči. Bolelo to jak sviňa. Prečo vlastne šiel na mňa?! Preboha veď som bola s ním v tíme!! On je načisto zmagoretý alebo čo?!
Telocvikárka: „Pozor... uhnite sa..." predierala sa ku mne keďže sa skoro všetci zhŕkli okolo mňa. Kim si ku mne čupla.
Kimberly: „Si v pohode?!" opýtala sa vystrašene. Len som so slzami na tvári pokrútila hlavou. Svinsky to bolelo. Učiteľka si ku mne čupla a chvíľu mi členok ohmatávala.
„Aaauu..." skríkla som od bolesti. Bože nech ma už prestane mučiť!!!
Telocvikárka: „Pomôžete mi?!" pozrela na Kim. Prikývla a spoločne (keďže chalani sa k tomu nejak nemali) mi pomohli posadiť sa na lavičku.
Telocvikárka: „Všetci choďte do šatne a prezlečte sa. Všetci až na Vás pán Kaulitz!" povedala prísne. Tom sa sekol uprostred chôdze a otočil sa k učiteľke.
Telocvikárka: „Idem po lekárničku, za ten čas sa posaďte a ani jeden z vás neodíde!" povedala prísne a šla do kabinetu.
 
Kim sa posadila ku mne, čiže teraz sedela medzi mnou a Tomom. Všetci sme mlčali. Zrazu naňho Kim vybafla.
Kimberly: „Si ty normálny?! Mohla sa kvôli tebe zabiť!" ziapala naňho.
Tom: „Nechcel som... ja... mrzí ma to..."
„To určite! Odkedy som vstúpila do našej triedy nič iné nerobíš len ma urážaš, strápňuješ a zneužívaš! Do riti ublížila som ti nejako?! Niekedy som ťa ponížila?! Strápnila ťa tak ako ty celé tie štyri roky strápňuješ mňa?! Nie! Tak prečo ma do riti nenecháš na pokoji!! Len kvôli tomu, že nevyzerám ako tie modelky z našej triedy?!" kričala som zúfalo a po tvári mi stekali slzy. Tom sa na mňa len bezmocne díval.
„Nenávidím ťa aby si vedel," zasyčala som naňho.
Kimberly: „Emma..." prekvapene sa na mňa dívala.
„Nenávidím ťa Tom Kaulitz! Z celej duše a ľutujem, ľutujem všetko čo bolo doteraz!" zasyčala som naňho a šla som preč z telocvične.
 
Srala som na učiteľku, srala som na Toma a Kim a aj na to, že ma nehorázne bolí noha. Chcela som odtiaľ čo najrýchlejšie vypadnúť a ísť domov. Byť opäť vo svojej izbe, kde sa do mňa nikto nestará. Keď som vošla do šatne, už tam nikto nebol. Prezliekla som sa, vzala som si telesnú a najrýchlejšie ako to šlo som odtiaľ odišla. Teda dostala som sa akurát tak na koniec schodišťa, kde už na mňa čakala telocvikárka so skríženými rukami na hrudi a prísne sa na mňa dívala.
 
Telocvikárka: „Kam ste sa vybrali?!"
„Domov...."
Telocvikárka: „Treba vám ošetriť nohu..."
„Veď už to až tak nebolí..." snažila som sa ju prehovoriť, no ona ma len chytila za ruku a ťahala ma do telocvične.
Znechutene som šla za učiteľkou a minimálne milión krát som ju prekliala spolu aj s tým prekliatym magorom.
 
Telocvikárka: „Posaďte sa a neopovážte sa znova zdrhnúť!" výhražne na mňa pozrela.
„Lebo ma priklincujete??!" opýtala som sa uštipačne.
Telocvikárka: „Slečna Bartonová!" prísne na mňa pozrela.
„Čo??" zavrčala som na ňu. Kim do mňa štuchla. Len som sa na ňu zamračila. Všimla som si, že celý čas čo mi telocvikárka obväzovala nohu zo mňa Tom nespustil pohľad.
„Čo je??" zavrčala som naňho.
Tom: „Nechcel som..." povedal smutne. Bože, ten chalan je odporná pretvárka! Len čo vyjdeme z telocvične, bude na mňa znova pindať jak furt.
„Jasne..." ironicky som sa usmiala. Tom si len vzdychol.
Tom: „Mrzí ma to okej?!" zahučal podráždene.
Telocvikárka: „Fajn, len sa nepobite..."
Tom: „Dievčatá nebijem," uškrnul sa na učiteľku.
„Wow! JA som podľa Teba dievča?" rýpla som doňho.
Tom: „Aká novinka, že?!" zahlásil ironicky.
Len som mu vyplazila jazyk. Telocvikárka na mňa škaredo pozrela.
„Čo zas?! Veď on ma tu prevalcuje, dobre že mi nezlomí nohu ale aj tak som zlá ta ja, že?" povedala som naštvane a vstala som.
Telocvikárka: „Počkajte! Nemáte doobväzovanú nohu!" zakričala za mnou, keďže som sa vybrala preč. Ani som sa neobzrela, ešte som sa aj zastavila, odhodila som obväz, ktorý mi visel z nohy a šla som preč...

J.K.