Vybehla som hore do svojej izby.
Hodila som tašku do kúta a zvalila som sa na posteľ.
No nehovorila som?! Moja mama na mňa a na to čo chcem ja zvysoka kašle! Do čerta!
Vstala som a vošla som do kúpeľne, ktorú som mala prepojenú s izbou. Postavila som sa na váhu. No nádhera! 85 kíl! A vraj nie som vôbec tučná!
Vrátila som váhu na miesto a šla som do izby. Z tašky som si vybrala denník a zvalila som sa na posteľ. Spod vankúša som vytiahla pero a otvorila som denník na čistej strane.
To je asi môj jediný priateľ. Píšem si tam všetko... všetko čo cítim... keď som šťastná, smutná, nahnevaná. Je jediný, ktorému sa zverím so svojimi tajomstvami.
Nikto o ňom nevie... ani o mojich tajomstvách. Len ja a on. Najviac vecí v tom denníku sa aj tak týka Toma. Takže ak by si ho prečítal niekto... niekto nebodaj z našej triedy a ak by to bola NEDAJBOŽE Blair... Zrejme by som sa obesila.
No nehovorila som?! Moja mama na mňa a na to čo chcem ja zvysoka kašle! Do čerta!
Vstala som a vošla som do kúpeľne, ktorú som mala prepojenú s izbou. Postavila som sa na váhu. No nádhera! 85 kíl! A vraj nie som vôbec tučná!
Vrátila som váhu na miesto a šla som do izby. Z tašky som si vybrala denník a zvalila som sa na posteľ. Spod vankúša som vytiahla pero a otvorila som denník na čistej strane.
To je asi môj jediný priateľ. Píšem si tam všetko... všetko čo cítim... keď som šťastná, smutná, nahnevaná. Je jediný, ktorému sa zverím so svojimi tajomstvami.
Nikto o ňom nevie... ani o mojich tajomstvách. Len ja a on. Najviac vecí v tom denníku sa aj tak týka Toma. Takže ak by si ho prečítal niekto... niekto nebodaj z našej triedy a ak by to bola NEDAJBOŽE Blair... Zrejme by som sa obesila.
***Na druhý deň***
Ráno som išla ako vždy autobusom.
Postávala som na zastávke s rukami vo vreckách a počúvala som mp3-ku. Zrazu som
za sebou začula smiech. Pozrela som tam. Dvojičky. Jasne.
Znova som sa otočila a sklonila som hlavu. Postavili sa blízko mňa a o niečom kecali. Bola som šťastná, keď konečne došiel autobus. Vošla som dnu a dvojičky za mnou. Pochopiteľne. Keď som sa šla posadiť, Tom s Billom okolo mňa prešli pričom Tom sa na mňa dosť natlačil. Teda na môj batoh. Keď som naňho pozrela, len sa silene usmial a s Billom sa posadili na sedadlá za mnou. Sadla som si k oknu a celú cestu som sa dívala von oknom.
Znova som sa otočila a sklonila som hlavu. Postavili sa blízko mňa a o niečom kecali. Bola som šťastná, keď konečne došiel autobus. Vošla som dnu a dvojičky za mnou. Pochopiteľne. Keď som sa šla posadiť, Tom s Billom okolo mňa prešli pričom Tom sa na mňa dosť natlačil. Teda na môj batoh. Keď som naňho pozrela, len sa silene usmial a s Billom sa posadili na sedadlá za mnou. Sadla som si k oknu a celú cestu som sa dívala von oknom.
Keď sme konečne zastali pri škole, chcela som vstať a vystúpiť, no niekto do mňa drgol a tak som sa posadila naspäť. Ten niekto bol Tom. Len na mňa pozrel s podvihnutým obočím a spolu s Billom vystúpili. Vstala som a šla som za nimi. Vykročila som k škole a neušlo mi, že každý po mne pokukoval, chechtal sa a pár holiek sa smialo ako o život. Len som sa na nich nechápavo dívala. Keď mi to už začínalo liezť na nervy, čo najrýchlejšie som šla do triedy. Tam to bolo také isté. Len som sklonila hlavu a posadila som sa na svoje miesto. Čo im je všetkým do riti také smiešne?! Všimla som si, že Blair sa šla od smiechu rozpučiť. Kimberly sa nahla k mojej taške a odlepila z nej nejaký papierik.
„Som šľapka," prečítala som to
nahlas.
Kimberly: „Tom?!" zakričala
cez celú triedu na Toma, ktorý si práve vysmiaty od ucha k uchu sadal na svoje
miesto. Pozrel na ňu. Kim skrčila ten papier a hodila mu to rovno do hlavy.
Kimberly: „To je tvoje!" silene sa naňho usmiala a potom si znova dávala veci na lavicu.
„Prečo....prečo to robíš?" Kim zdvihla hlavu a pozrela na mňa.
Kimberly: „A čo ako?"
„Prečo sa ma zastávaš...a obraňuješ a..."
Kimberly: „Chceš vedieť prečo? Pretože si najnormálnejšia holka z našej triedy a keďže s tebou sedím, nebaví ma večne počúvať urážky na tvoju adresu. A Kaulitzovi by sa už zišlo trošku orezať jazyk, nie?" uškrnula sa, otvorila nejaký zošit a začala si doňho niečo kresliť.
„Ehm...ďakujem.“
Kim len mykla plecami. Opäť som pohľadom zablúdila k Tomovi. Práve sedel na lavici a o niečom sa rozprával s Blair. Bože ako ju nenávidím!
Kimberly: „Tebe sa páči, čo?"
s úškrnom na mňa pozrela.
„Ehm...ja...“ strhla som sa a rozpačito som si zastrčila vlasy za ucho. Musela som byť červená ako rak.
Kimberly: „Kašli naňho... sú aj lepší ako on..." len mávla rukou. Smutne som si vzdychla.
„Prečo sa každý chalan musí dívať len na to aké ma holka kozy, zadok, sexy postavu?"
Kimberly: „Lebo chalani sú stvorený práve preto. Aby nás holky mohli obkukovať. Vieš, keď sa chalanovi dole postaví, hore sa zastaví. Konkrétne u Kaulitza to platí na milión percent!" uškrnula sa. Zasmiala som sa.
Kimberly: „A z Blair si nič nerob. Je to totálne vymletá krava, ktorá ani nemá šajnu koľko je 2+2, no zato značky všetkých mejkapov ti vymenuje v priebehu pár minút."
„Hm..."
Kimberly: „Jej sa zbavíš v priebehu pár sekúnd. Veď pozeraj," uškrnula sa, skrčila papier a šmarila ho do Blair. Už na ňu šla niečo kričať, no keď jej Kim so širokým úsmevom na tvári ukázala vztýčený prostredník, len zalapala po dychu a nadurdene sa otočila k Tomovi.
„Bože ty máš guráž..." uškrnula som sa. Len mykla plecami.
Kimberly: „Nedám sa zastrašiť nejakou kravou čo vyzerá ako miss Anorektička!" uškrnula sa. Potom sa na mňa tak povzbudzujúco usmiala.
Kimberly: „Pozri, kašli na nejakú kravu, ktorá sa silou mocou snaží vyspať sa s Tomom Kaulitzom. Kašli aj na to čo si myslí on a choď za svojim cieľom. Len tak dosiahneš to čo chceš a po čom najviac túžiš... a aby som nezabudla - Nikdy sa nevzdávaj," usmiala sa.
Tiež som sa letmo usmiala a zadívala som sa von oknom.
Prečo do šľaka aj ja nemôžem byť taká štíhla?
Prečo nemôžem mať takú peknú postavu ako polka holiek z našej triedy?
Prečo sa nemôžem páčiť chalanom?!
Áno, jediný problém je len v mojej váhe! Do šľaka s tým!
Kimberly: „Emma!" štuchla do
mňa. Strhla som sa a skoro som sa sterigala zo stoličky. Samozrejme, celá
trieda vybuchla do smiechu.
Kimberly: „Emma," zahučala na mňa a doslova ma postavila. Učiteľ, ktorý vošiel do triedy sa len uškrnul. Bol to náš úžasný matematikár.
Matematikár: „Slečna Bartonová o čom zaujímavom ste snívali?" usmial sa a posadil sa. Taktiež sme sa posadili. Skôr než som sa stihla ozvať, urobila to za mňa Blair.
Blair: „Čaká kým po ňu príde jej vysnívaný princ na bielom koni... ehm teda na bielom tanku pretože tomu koňovi by sa podlomili nohy," znova sa všetci rozosmiali. Tom zrazu vstal a po ceste k odpadkovému košu hovoril:
Tom: „Jasne Blair. A niekto čaká, kým bude vyhladovaný až na smrť len aby sa mohol pretŕčať v nejakom debilnom módnom časopise, že?!" silene sa na ňu usmial na čo očervenela ako paradajka a prepaľovala ho pohľadom. Znova sa všetci rozosmiali. Tom na mňa pozrel, potom sa usmial a posadil sa na svoje miesto. Cítila som, ako príjemne ma táto chvíľka hriala pri srdci. Len som sa usmiala a konečne sa mohla hodina začať...
Kimberly: „To je tvoje!" silene sa naňho usmiala a potom si znova dávala veci na lavicu.
„Prečo....prečo to robíš?" Kim zdvihla hlavu a pozrela na mňa.
Kimberly: „A čo ako?"
„Prečo sa ma zastávaš...a obraňuješ a..."
Kimberly: „Chceš vedieť prečo? Pretože si najnormálnejšia holka z našej triedy a keďže s tebou sedím, nebaví ma večne počúvať urážky na tvoju adresu. A Kaulitzovi by sa už zišlo trošku orezať jazyk, nie?" uškrnula sa, otvorila nejaký zošit a začala si doňho niečo kresliť.
„Ehm...ďakujem.“
Kim len mykla plecami. Opäť som pohľadom zablúdila k Tomovi. Práve sedel na lavici a o niečom sa rozprával s Blair. Bože ako ju nenávidím!
„Ehm...ja...“ strhla som sa a rozpačito som si zastrčila vlasy za ucho. Musela som byť červená ako rak.
Kimberly: „Kašli naňho... sú aj lepší ako on..." len mávla rukou. Smutne som si vzdychla.
„Prečo sa každý chalan musí dívať len na to aké ma holka kozy, zadok, sexy postavu?"
Kimberly: „Lebo chalani sú stvorený práve preto. Aby nás holky mohli obkukovať. Vieš, keď sa chalanovi dole postaví, hore sa zastaví. Konkrétne u Kaulitza to platí na milión percent!" uškrnula sa. Zasmiala som sa.
Kimberly: „A z Blair si nič nerob. Je to totálne vymletá krava, ktorá ani nemá šajnu koľko je 2+2, no zato značky všetkých mejkapov ti vymenuje v priebehu pár minút."
„Hm..."
Kimberly: „Jej sa zbavíš v priebehu pár sekúnd. Veď pozeraj," uškrnula sa, skrčila papier a šmarila ho do Blair. Už na ňu šla niečo kričať, no keď jej Kim so širokým úsmevom na tvári ukázala vztýčený prostredník, len zalapala po dychu a nadurdene sa otočila k Tomovi.
„Bože ty máš guráž..." uškrnula som sa. Len mykla plecami.
Kimberly: „Nedám sa zastrašiť nejakou kravou čo vyzerá ako miss Anorektička!" uškrnula sa. Potom sa na mňa tak povzbudzujúco usmiala.
Kimberly: „Pozri, kašli na nejakú kravu, ktorá sa silou mocou snaží vyspať sa s Tomom Kaulitzom. Kašli aj na to čo si myslí on a choď za svojim cieľom. Len tak dosiahneš to čo chceš a po čom najviac túžiš... a aby som nezabudla - Nikdy sa nevzdávaj," usmiala sa.
Tiež som sa letmo usmiala a zadívala som sa von oknom.
Prečo do šľaka aj ja nemôžem byť taká štíhla?
Prečo nemôžem mať takú peknú postavu ako polka holiek z našej triedy?
Prečo sa nemôžem páčiť chalanom?!
Áno, jediný problém je len v mojej váhe! Do šľaka s tým!
Kimberly: „Emma," zahučala na mňa a doslova ma postavila. Učiteľ, ktorý vošiel do triedy sa len uškrnul. Bol to náš úžasný matematikár.
Matematikár: „Slečna Bartonová o čom zaujímavom ste snívali?" usmial sa a posadil sa. Taktiež sme sa posadili. Skôr než som sa stihla ozvať, urobila to za mňa Blair.
Blair: „Čaká kým po ňu príde jej vysnívaný princ na bielom koni... ehm teda na bielom tanku pretože tomu koňovi by sa podlomili nohy," znova sa všetci rozosmiali. Tom zrazu vstal a po ceste k odpadkovému košu hovoril:
Tom: „Jasne Blair. A niekto čaká, kým bude vyhladovaný až na smrť len aby sa mohol pretŕčať v nejakom debilnom módnom časopise, že?!" silene sa na ňu usmial na čo očervenela ako paradajka a prepaľovala ho pohľadom. Znova sa všetci rozosmiali. Tom na mňa pozrel, potom sa usmial a posadil sa na svoje miesto. Cítila som, ako príjemne ma táto chvíľka hriala pri srdci. Len som sa usmiala a konečne sa mohla hodina začať...
J.K.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára