***Tom***
„Emma!" zakričal som za ňou, no ona ma totálne ignorovala.
Kimberly: „Eee... zrejme som ju toho naučila až príliš..." nevinne sa usmiala. Vstal som a chcel som ísť za ňou no...
Telocvikárka: „Vy ste sa kam vybrali?" stopla ma.
„Za Emmou."
Telocvikárka: „Len pekne ostaňte tu okej?! Ešte sme sa nerozprávali!"
„Mám zápis? Alebo mám ísť rovno za riaditeľom??" opýtal som sa učiteľky a skrížil som si ruky na hrudi.
Telocvikárka: „Prečo ste do nej vrazili?!"
„Nechápete, že to nebolo úmyselné?! Mrzí ma to! Myslel som, že sa uhne..." doplnil potichu.
Kimberly: „Tak to si myslel zle!" štuchla do mňa.
„Ja viem... nemal som to robiť a mrzí ma to!"
Kimberly: „Ver, že Em to mrzí ešte viac," povedala potichu, sklonila hlavu a odišla. Chvíľu som sa za ňou díval a potom som pozrel na učiteľku.
„Tak....dáte mi zápis? Pokarhanie? Poznámku alebo čo?!"
Telocvikárka: „Pre dnešok to bude len slovné napomenutie aby sa také niečo už viac nezopakovalo... môžete ísť."
„Ďakujem," usmial som sa a vybehol som z telocvične. Namieril som si to hneď do dievčenských šatní, no už tam nebol nikto.
„Do riti!" kopol som do dverí. Do šľaka! Vrátil som sa do chalanskej šatne, prezliekol som sa a čo najrýchlejšie som odtiaľ vybehol. Modlil som sa aby som ju ešte zastihol v šatni. Našťastie tam bola spolu s Kim.
„Emma počkaj!" pribehol som k dverám od šatne a tým som jej zatarasil cestu, keďže práve chcela ísť von.
Emma: „Vypadni!" precedila cez stisnuté zuby a uprene sa mi zadívala do očí
„Em prepáč..." povedal som a zúfalo som sa na ňu díval.
Emma: „Choď do riti!" zavrčala na mňa a snažila sa ma odtlačiť od dverí, no nepustil som ju.
„Emma....Fakt ma to mrzí!"
Emma: „Choď do čerta!" skríkla naštvane a odsotila ma od seba. Len som sa na ňu nechápavo díval.
„Emma počkaj!" chytil som ju za ruku a prinútil som ju zastať. Otočila sa ku mne a prepaľovala ma pohľadom.
Emma: „Čo chceš?!"
„Prepáč!"
Emma: „Prepáč?! A čo ťa k tomu donútilo?! Znova potrebuješ napísať úlohu alebo nejaký debilný projekt?! Veď doteraz si ma oslovoval len kvôli tomu! O pardon, ešte aj keď si ma chcel strápniť alebo mi nadávať! Čo chceš tentoraz?! Lebo nadávať mi môžeš aj keď som v pohybe tak ako si to robil doteraz, nie?!" zavrčala na mňa ironicky.
„Tak mi aspoň dovoľ odviezť ťa domov...takto tam dôjdeš asi ťažko..."
Emma: „A čo tak zrazu?! Inokedy by si sa rehotal spolu s Blair až tak, že by ste sa chytali za bruchá! Mal by si debilné poznámky a bolo by ti totálne jedno ako sa cítim a či ma niečo bolí!"
„Ale ako vidíš, nie je mi to jedno!" povedal som zúfalo.
Emma: „Ale mne je!" odsekla mi a šla preč. Len som sa za ňou zúfalo díval. Čo sa to s ňou stalo??!
Vošiel som do šatne a prezul som sa. Vzal som si mikinu z vešiaka a vyšiel som odtiaľ. Kimberly tam ešte stále stála a dívala sa na mňa.
„Čo je zas?!" pozrel som na ňu. „Ospravedlnil som sa predsa!" zúfalo som rozhodil rukami.
Kimberly: „Myslíš, že jedným prepáč odčiníš tie roky urážok, nadávok, posmechov a šikany?!"
Vzdychol som si a sklonil som hlavu. Mala pravdu. Vždy som sa k Emme choval odporne aj keď som na to vôbec nemal dôvod. Vždy len tak...zo srandy....alebo preto, že som sa nudil a "chcelo" sa mi...
Kimberly: „Možno nemá postavu ako nejaká modelka a nechodí vyobliekaná v značkových veciach ale ona je taktiež len človek, ktorý má city tak ako ty. Tak to skús rešpektovať. A pokiaľ sa k nej nemieniš v budúcnosti ozvať ináč než len nadávkou a posmeškom tak radšej ani neotváraj ústa," povedala potichu a odišla. Ostal som stáť dole pri šatni a len som sa mlčky a bezmocne díval ako Kim odchádza.
Fakt som sa správal až tak otrasne?! Prečo som si to nevšimol? Aha...už viem.
Pretože Emma nie je jedna z tých našich triednych modeliek a anorektičiek.
Bože!! Som ja ale kretén! Kurva! Prisahám, že od dnešného dňa ju už ani raz neurazím a nepoviem jednu jedinú debilnú vetu o jej postave alebo o nej. Vážne! Prečo som taký debil a na to či niekomu ubližujem alebo nie prídem až vtedy, keď už niet cesty späť?!
Pomaly som kráčal na zastávku, kde mi práve došiel autobus. Nastúpil som a viezol som sa domov...
J.K.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára