Práve keď som vychádzala z kabínky
ma niekto surovo schmatol za vlasy a tresol o stenu.
„Au..." zavrčala som. Blair.
„Hrabe ti?!" snažila som sa
vyvliecť z jej zovretia.
Blair: „Neviem čo riešiš z
Kaulitzom ale stiahni sa!" zavrčala na mňa.
„No neverím....slečna dokonalá
žiarli..."
Blair: „Jedine ak na samú
seba!" zavrčala. „Drž sa od neho čo najďalej!"
„Prečo?! Vidíš vo mne
konkurenciu?!" uškrnula som sa. Blair ma sotila na zem. Zavrela som oči,
pretože som sa tresla do nohy.
Blair: „Nechaj ho na pokoji! Lebo
to čo ti potom urobím sa ti páčiť nebude!" zavrčala na mňa. Len som ju
prepaľovala pohľadom.
Blair: „Dúfam, že sme sa
dohodli!" zavrčala a odišla.
Chrbtom som sa oprela o stenu a
skrčila som nohy k telu. Blair sa zrazu vrátila.
Blair: „A ešte jedna maličkosť. Ak
by si chcela dostať Toma, musela by si schudnúť, pretože s takou medvedicou by
sa istotne nechcel pretŕčať na verejnosti!" ironicky sa zasmiala a odišla.
Najradšej by som ju zabila. Po
chvíli som vstala aj keď noha ma ešte stále nehorázne bolela. Opláchla som si
tvár studenou vodou, upravila som si vlasy keďže tá ťava mi ich rozcuchala a
vrátila som sa do triedy. Neušlo mi, že Tom ma celý čas sledoval. Len som sa
naňho divne usmiala a šla som k našej lavici.
„Čaute..."
Bill: „Eee....mám ísť preč?!"
nevinne sa usmial.
Kimberly: „Nieee...Em nemohla by si
ísť k Tomovi?"
„Eee....." poškrabala som sa
na hlave a pozrela som na Blair, ktorá sa na mňa dívala. Pokrútila som hlavou.
„Nie...ale....nemôžem...prepáč..."
Bill: „To nič...aj tak už o
chvíľočku začne hodina. Takže sa s vami lúčim kočice!" uškrnul sa a zdrhol
na svoje miesto k Tomovi.
„Dúfam, že ti to nevadí..."
hovorila som keď som si sadala na svoje miesto.
Kimberly: „Nie...to je v pohode,"
usmiala sa. Chvíľu mlčala a len si ma prezerala.
Kimberly: „Niečo sa ti
stalo?!"
Rýchlo som pokrútila hlavou.
„Som v pohode..." usmiala som
sa, vybrala som si svoj denník a zapísala som si pár vecí.
***O
mesiac neskôr***
Všetko bolo fajn...teda....s Tomom
sme sa v pohode bavili. Niežeby sme boli nejak extra kamoši ale aspoň už na mňa
večne nenadával a nerobil si zo mňa srandu. Vždy keď sa na mňa usmial, lietalo
mi v bruchu milión motýlikov. No tie hneď dolietali, keď som uvidela Blair.
Chodila celý čas za mnou ako môj tieň. Aj keď nechápem čoho sa bála. Možno, že
ja tajne milujem Toma, ale on aby miloval takú....škratu?! Ani z ďaleka.
Preto som si všetky pekné ale aj
nie príliš pekné chvíle zapisovala do denníka. Všetky svoje pocity.
Práve som si niečo zapisovala do
denníka, keď došla Kim.
Kimberly: „Ideš so mnou do bufetu?"
pozrela na mňa.
„Mhm..." dopísala som poslednú
vetu a potom som ho zavrela. Pozrela som na Kim a usmiala som sa. Denník som si
dala do tašky, vzala som si peňaženku a vyšli sme z triedy. Veselo debatujúc
sme šli do bufetu, kde sme si kúpili niečo pod zub a šli sme do triedy. Keď sme
však šli po chodbe smerom k našej triede už z diaľky sme počuli smiech.
Pravdaže, vychádzal z našej triedy. Len sme na seba pozreli a ponáhľali sme sa
tam.
Keď som však vstúpila do triedy
všetci sa rozosmiali ešte viac a popritom ukazovali na mňa a niečo si šuškali.
Všimla som si, že jedine Tom so zachmúrenou tvárou sledoval Blair,
ktorá...stála na mojej lavici a všetkým čítala....MÔJ DENNÍK!!!
Pribehla som k nej už so slzami na
tvária snažila som sa jej ho vytrhnúť z ruky, no ona sa len rehotala a nahlas
čítala všetko čo som tam mala napísané. Hlavne veci o Tomovi.
Len som sa naňho so slzami v očiach
pozrela, narýchlo som nahádzala veci do tašky a za rehotu spolužiakov som
odtiaľ vybehla.
Kimberly: „Emma počkaj!"
skríkla za mnou, no ja som šla ďalej bez obzretia.
***Tom***
Toto už vôbec nebolo smiešne. Po
tom čo Emma vybehla s plačom z triedy som vstal a podišiel som k Blair. Chytil
som ju za lakeť a surovo som ju stiahol dole z lavice. Skoro sa zabila.
„Toto si prehnala!" zavrčal
som na ňu a snažil som sa jej vziať ten denník z ruky, no ona ho dvihla vysoko
nad hlavu.
Blair: „Vážne?! A prečo? Nebodaj si
sa zamiloval do našej tučibomby?!" uškierala sa jak pavián.
„Možno nemá postavu ako
modelka..." znova som sa natiahol za denníkom no uhla. „Ale zato má omnoho
viac rozumu a inteligencie ako ty! A krucinál daj mi to!" skríkol som
naštvane a vytrhol som jej ten denník z ruky.
Blair: „A teraz za ňou pobežíš! Ó
aké romantické!" zahlásila ironicky.
„Si trápna!" zavrčal som na
ňu, podišiel som k svojej lavici, nahádzal som si veci do tašky a vyšiel som z
triedy. Pohľadom som blúdil po chodbe a hľadal som Em no nikde som ju nevidel.
Rozbehol som sa dole k šatniam. Keď som tam však prišiel už tam nebola. Rýchlo
som sa prezul, vzal som si bundu a vybehol som zo školy. Zastal som a zúfalo
som sa rozhliadol okolo seba. Nikde som ju však nevidel. Vybral som sa k
zastávke a dúfal som, že ju ešte zastihnem, no jediné čo som videl bol
odchádzajúci autobus a....v ňom Emma.
Do riti! Naštvane som kopol do
najbližšieho odpadkového koša, ktorý s rachotom spadol na zem. Zúfalo som skryl
tvár do dlaní. Toto Blair prehnala! Aj keby urobila neviem akú hovadinu, toto
nemala! Nemala žiadne právo babrať sa Emme v jej osobných veciach.
Blair je suka! Odporná mrcha!
Naštvane som sa vybral domov. Do školy som sa už nemal chuť vrátiť.
J.K.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára