Nech sa páči. 😊 Ďalší dielik. 😊
Keďže ma bolela noha a nemohla som behať, zdrhol mi autobus a musela som čakať pol hodinu na ďalší! Do riti s Kaulitzom! Keď som konečne došla domov, bolo už pomaly pol šiestej. Úchvatné! Mama bola ako vždy zavretá v ateliéry a tak som šla za ňou. Hneď jej pohľad padol na moju nohu, keďže som krívala.
Mama: „Emma...čo sa ti stalo?!" opýtala sa ustarostene a podišla ku mne. Posadila som sa na stoličku.
„Spadla som na telesnej pri basketbale..." mykla som plecami.
Mama: „Netreba s tým ísť k doktorovi?!" opýtala sa a pozrela sa mi na to.
„Neviem...ale bolí to!" zakvílila som zúfalo.
Mama: „Tak poď. Aspoň sa ti na to pozrie odborník," usmiala sa. Vstala som, mama sa šla prezliecť a šli sme do nemocnice.
Nakoniec som to predsa len mala vyvrtnuté. Ošetril mi to, dal mi nejakú masť a tabletky od bolesti a šli sme domov.
Hneď som zaliezla do izby, kde som sa prichystala na zajtra, nastavila som si budík aby som nezaspala a ľahla som si do postele. Bola som totižto unavená a bolela ma noha.
***Ráno***
Do školy som prišla okolo trištvrte na osem. Skoro všetci už boli v triede vrátane Blair a Kaulitz Twins. Keďže som došla s barlami, všetci na mňa pozerali akoby som spadla z Marsu. Neušlo mi, že Blair sa uškrnula.
Blair: „Hej Emma!" zakričala na mňa. Pozrela som na ňu. Len sa uškrnula ako pavián.
Blair: „Nezlomia sa pod tebou tie barly?!" uškrnula sa a spolu s tými jej príveskami sa rozrehotala. Taktiež aj niekoľko ďalších chalanov. Len som si vzdychla a podišla som k svojej lavici. Kim tam už sedela a práve si rátala nejaký príklad z matiky. Mali sme matiku ako prvú a mali sme písať písomku.
„Ahoj..." letmo som sa usmiala a posadila som sa. Kim zdvihla hlavu a pozrela na mňa. Tiež sa usmiala.
Kimberly: „Ahoj moja....o-ou..." vydrala zo seba keď jej pohľad spočinul na mojej nohe. Len som mykla plecami.
Kimberly: „Čo s tým máš?!"
„Vyvrtnutý členok..." mykla som plecami a vybrala som si učebnicu a zošit na lavicu.
Kimberly: „Au..." zaxichtila sa a potom sme sa obe rozosmiali.
„Učila si sa?!"
Kimberly: „Mhm...teda aspoň nejaké príklady..." uškrnula sa. „A ty?" Prikývla som.
„Nemienim dostať delo," mykla som plecami a otvorila som si zošit. O chvíľu vošiel do triedy učiteľ.
Nenechal nás ani sa poriadne nedýchnuť a už nakázal rozdať papiere na písomku. Príklady boli ľahké...teda aspoň niektoré. Bolo ich desať. Keď som ich mala vypočítané, znudene som sa rozhliadla po triede. Blair statočne opisovala od susedky aj keď neviem načo keď mali odlišné skupiny. No jo, ťava sa nezaprie. Pohľad mi po chvíľke padol na Toma. Bavčal sa s perom v ruke a bolo na ňom vidieť, že bol totálne zúfalý. Zato Bill počítal jedna radosť. Len som sa uškrnula. Chvíľu som váhala, no potom som na papierik napísala všetky správne odpovede, keďže sme boli rovnaká skupina a hodila som mu ich na lavicu. Pozrel na ten papierik a potom na mňa. Chvíľu som sa naňho len mlčky dívala, no potom som odvrátila hlavu a znudene som si čarbala po papieri. Keď konečne zazvonilo, vstala som a odniesla som písomku na stôl. Keď som sa však otočila, do niekoho som vrazila. Bol to Tom. Pozrel na mňa, potom sa nahol k stolu na, ktorý položil písomku. Opäť na mňa pozrel. Naklonil sa ku mne a:
Tom: „Ďakujem..." pošepkal mi do ucha a dal mi pusu na líce. Letmo sa usmial, potom sa otočil a odišiel von z triedy. Zarazene som sa vrátila ku Kim.
Len sa na mňa dívala s podvihnutým obočím.
Kimberly: „To malo byť čo?!" uškierala sa jak opica.
„Neviem..." vydýchla som. „Len som mu poslala ťahák," mykla som plecami a dlaňou som si prešla po líci. Letmo som sa usmiala.
Kimberly: „Skvelé poďakovanie za záchranu kože," usmiala sa a zahryzla sa do desiaty.
Keď sa Tom vrátil do triedy, vstala som a šla som k nemu. Práve si sadal do lavice.
„Tom?" ozvala som sa opatrne. S Billom na seba pozreli. Bill sa potom postavil, usmial sa a odišiel ku...Kimberly.
Pozrela som na Toma.
Tom: „Čo je?!" nechápavo sa na mňa díval.
„To by som sa mala skôr opýtať ja teba!! Čo malo znamenať to pri stole?!" nechápavo som sa naňho dívala.
Tom: „Prečo?" usmial sa.
„Prečo?! O niečo som ťa žiadala! Nechaj ma na pokoji ak je toto len ďalší z tvojich debilných žartíkov!"
Tom: „Čo?! Len som poďakoval za pomoc...aj keď nechápem prečo si to pre mňa urobila keď ma tak nenávidíš."
„Možno pre to, že to nie je až taká pravda..." povedala som rýchlo a potichu čiže to nebolo vôbec rozumieť.
Tom: „Prosím?"
„Vyzeral si zúfalo," mykla som plecami.
Tom: „Pred tým si povedala niečo iné..." nedôverčivo sa na mňa díval. Mykla som plecami.
„Možno...nepamätám sa," už som chcela ísť preč, no zastavil ma.
Tom: „Dík, že si mi zachránila kožu..." usmial sa. Tiež som sa usmiala a šla som na wc.
J.K.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára