Znova som tu dlhšie nebola - bola som chorá, no a keď už som sa konečne dala dokopy, nejak som ani nemyslela na pridávanie príbehu a opravy. Venovala som sa malému a priateľovi, notebook som tuším cca týždeň ani zapnutý nemala. 😁😂 Čo je teda u mňa mega divné, lebo väčšinou je nonstop zapnutý lebo večne sťahujem nejaké filmy. Ale ani mi to nejako nevadí - oddýchla som si trošku (ha ha ha :D že oddýchla pri malom špuntovi, čo sa práve rozhodol skúsiť samostatne chodiť bez pomoci lebo však už je veľký chlap predsa (1 rok a dva mesiace 😂)). Takže väčšinu dňa behám malému za zadkom a čekujem aby sa mi niekde neroztrepal + dookola pratam bordel čo narobí. Radosť byť na materskej. 😀
Priateľ má dovolenku tak si užívame spoločný čas. 😊
Keď sa mi podarí, pridám ešte do konca týždňa nejaké dieliky. Potom ideme na týždeň preč, takže diely budú pribúdať až po nejakom 26.-27. auguste. 😉😊
Užívajte leto. ✋✌😊😊
Bill: „No konečne!" uškrnul
sa.
„Nehuč dobre!? Minule som musel čakať
ja na teba! A mohol si ma zobudiť skôr!" hundral som keď som sa obúval.
Bill: „Mal si si nastaviť
budík!"
„A na čo keď mám teba?!"
uškrnul som sa a vybehol som von skôr než ma stihol udrieť. Celú cestu na
zastávku sme prekecali. Keď sme tam došli, rozhliadol som sa okolo, no Emmu som
nikde nevidel.
Bill: „Hľadáš Em?!"
„Hm..."
Bill: „Možno už šla skôr..."
mykol plecami, chytil ma za bundu a ťahal ma do autobusu, ktorý práve prišiel.
Posadili sme sa a znova sme sa zakecali.
***
Keď som vošiel do triedy, pohľadom
som hneď zablúdil k Emminej lavici, no bola tam len Kim. Podišiel som k nej.
„Kim?" Pozrela na mňa.
Kimberly: „Hm?!"
„Emma?!"
Kimberly: „Neviem...ešte
neprišla..." mykla plecami. Len som prikývol a podišiel som k našej
lavici. Položil som tašku na lavicu a zvalil som sa na stoličku.
Bill: „Čo je?!"
„Vraj ešte neprišla..."
Bill: „Hm...možno ani nepríde po
tom čo sa stalo včera..."
„Myslíš?!" zúfalo som naňho
pozrel.
Bill: „Mhm...ale veď má ešte 10
minút čas. Možno len zaspala," usmial sa.
„Možno," zopakoval som a potom
som si vybral veci na lavicu. Oprel som sa o stoličku a sledoval som dvere. Po
chvíli sa otvorili. S nádejou som čakal, kým sa v nich neobjaví Emma, no
namiesto nej do triedy vošla....triedna (?!)
Triedna: „Dobré ráno..."
povedala trošku čudným tónom. Už sme vstávali, no ona nás zastavila.
Triedna: „Len seďte..." tak
trošku smutne sa usmiala, zavrela za sebou dvere a podišla ku katedre.
Rick: „Budeme mať prázdniny?!"
uškrnul sa na čo sa trieda rozosmiala.
Triedna: „Ver, že toto by som vám
oznamovala radšej..." potom sa zhlboka nadýchla.
Triedna: „Dnes ráno mi volala mama
vašej spolužiačky Emmy...Emma mala včera večer autonehodu a je v
nemocnici..."
Ja/Kimberly: „ČO?!" skríkli
sme naraz. Pozreli sme na seba. Vlastne aj ostatní na nás pozreli.
Triedna: „Včera večer keď
prechádzala cez cestu...bola oblečená v tmavom a šofér si ju nevšimol...doslova
mu vbehla pod auto..."
Len som sa na ňu ostal zrazene
dívať. Tak preto tam stála tá sanitka a
policajti...do čerta! Prečo? Prečo som sa tam nešiel pozrieť?! Prečo som nešiel
zistiť čo sa stalo?! Inokedy by som predsa šiel...
Bill: „Si v pohode?!" štuchol
do mňa.
„Ja..." chcel som niečo
povedať keď sa zrazu ozvala Blair.
Blair: „Pani profesorka?"
Triedna: „Áno Blair?"
Blair: „Vodič auta je v poriadku?"
opýtala sa s úškrnom na tvári. Skoro ma na mieste vystrelo.
Triedna: „P-prosím?"
Blair: „No viete....zrážka so
slonom môže mať aj smrteľné následky!" povedal akoby nič a niektorí sa
rozosmiali.
„Blair drž hubu!" zavrčal som
na ňu. Všetci sa na nás pozreli. Vražedne som ju prepaľoval pohľadom. Len sa
uškierala jak opica a najradšej by som jej jednu vylepil.
Blair: „Čo je? Tomík sa nám
zamiloval?" zahlásila ironicky. Silene som sa na ňu usmial.
„Jasne! Ale určite nie do teba!"
zasyčal som na ňu. Len sa na mňa nenávistne pozrela a zafučane sa otočila. V
duchu som sa pousmial pretože potom sa už neozvala. Učiteľka ešte chvíľu niečo
hovorila a potom odišla z triedy. Vstal som a vybehol som za ňou.
„Pani profesorka?!" zastavil
som ju.
Triedna: „Áno?"
„Mohli by ste mi prosím napísať názov
nemocnice v ktorej je Emma?"
Len sa usmiala a prikývla. Vzala
nejaký papier, ktorý mala pri veciach, chvíľu naňho niečo písala potom mi ho
podala.
„Ďakujem..." usmial som sa a
vrátil som sa do triedy. Nemocnica v ktorej je Emma je celkom blízko. Po škole
tam zájdem. Chcem ju vidieť. Nie, ja ju potrebujem vidieť!
Keď som sa vrátil do triedy, neušlo
mi, že Blair ma vraždila pohľadom. Kyslo som sa na ňu zaxichtil.
„Čo je? Závidíš, že som sa nebuchol
do teba?!"
Blair: „Nie..." zasyčala na
mňa.
„Tak potom žiarliš na Emmu?"
stále som sa uškieral ako ten najväčší cvok.
Blair: „Určite..."
„Ale áno. Žiarliš, pretože niekde v
hĺbke duše cítiš, že ma NIKDY nedostaneš, ale nechceš si to priznať!!"
Blair vstala a nahnevane ku mne podišla.
Postavila sa predo mňa a schmatla ma za košeľu.
J.K.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára