Hello, hello! ✋
Popravde, už som doma nejaký ten piatok, dokonca sme prišli o deň skôr ako sme mali, ale nejak nebola ešte energia sa sem dokopať. 😁 Poškuľovala som po tom notebooku položenom na stole, ale furt som ho nejak obišla. 👀😃 Dokonca aj na dovolenke som ho mala, ale padal tam naňho len prach. 😀
Väčšinou s priateľom do tretej rána čumíme na Supernatural, a potom keď sa malý o 8 budí tak obaja nadávame, že prečo sme nešli skôr spať. 😂 Ale keď my máme čas pozerať a robiť veci až keď malý odkväcne a to je cca o 22:00...niekedy aj neskôr, keď sa mladému nechce spinkať. 😃
Každopádne, už som doma, príbehy sa budem snažiť ďalej opravovať keď budem mať chvíľku času (ono, do toho voľného času vtesnávam sledovanie seriálov, filmov, čítanie kníh, vyšívanie, hranie hier, venovanie sa milému, oddych a spánok 😂) a postupne sem pridávať ďalšie dieliky. 😀
Nech sa páči ďalší diel a užívajte posledné dni leta a prázdnin. ✋
Blair: „Nežiarlim! Tak sa zdrž
debilných poznámok!" zavrčala na mňa. Len som ju mlčky prepaľoval
pohľadom.
„Vieš čo?! Keby som ťa nebol včera večer videl vonku s partiou, myslel by som si, že to TY si šoférovala to auto," zavrčal som na ňu. Len sa sarkasticky zasmiala.
Blair: „Myslíš, že by som si špinila ruky práve Emmou?!" ironicky sa zasmiala a pustila ma.
„Ty si schopná všetkého," zavrčal som na ňu.
Blair: „Hej a hlavne zabiť Emmu aby som sa dostala k tebe!" zahlásila uštipačne a ani neviem čo to do mňa vošlo, no zrazu som jej strelil facku. Len si priložila ruku na líce a dívala sa na mňa. Zhlboka som sa nadýchol. Čo som to do riti urobil?! Udrel som dievča!! DIEVČA!!! Do šľaka! Ale koledovala si o to!
Bill: „Tom..." zakvílil zúfalo. Pozrel som naňho, no potom som rýchlo pozrel naspäť na Blair.
„Nikto nebude urážať mojich kamošov, jasne!?" zavrčal som na ňu. Neušlo mi, že nás sledovala celá trieda a tie jej prívesky len zhrozene híkali.
Blair: „Ona je nebodaj tvoja kamoška?!" vysmiala sa mi do tváre. Schmatol som ju za tričko a tvárami sme od seba boli na milimetre.
„Prestaň...." zavrčal som. „Prestaň, pretože ti niečo urobím!"
Blair: „Už sa trasiem..." zavrčala ironicky, vytrhla sa z môjho zovretia, ešte na mňa tak povýšenecky pozrela a odišla z trieda spolu s tými jej príveskami. Chvíľu som sa za ňou vražedne díval, no potom som sa zviezol na stoličku vedľa Billa. Ten ma len šokovane sledoval.
„Žrala mi nervy!" povedal som skôr než sa stihol niečo opýtať.
Bill: „Ale..."
„Počúvaj! Nemala žiadne právo otvárať si ústa na Emmu!" zavrčal som. Bill si len vzdychol.
Bill: „Ty si sa do nej nebodaj zamiloval?!"
Ostal som sa naňho prekvapene dívať. Toto mi nikdy nezišlo na um....či som sa do Emmy zamiloval?
„A vieš, že neviem..." mykol som plecami a pozrel som naňho. „Keď som s ňou, cítim sa úžasne a naopak, keď s ňou nie som, cítim sa akoby zo mňa kus chýbal. Keď triedna povedala, že je v nemocnici, premkol ma strašne ľadový pocit a bojím sa o ňu. Chcem vedieť ako sa má. Potrebujem ju vidieť, ale neviem či sa toto dá nazvať láskou. Neviem to preto, lebo som ešte nikdy nikoho nemiloval. Nikdy som nebol zamilovaný do žiadneho dievčaťa..." hovoril som potichu a hral som sa so šnúrkou na bunde.
Bill: „Zamiloval si sa..."
„Neviem. Ale podľa mňa nie...to, že ju mám rád a bojím sa o ňu neznamená, že ju milujem. Mám ju rád, to je pravda ale mať rád nestačí ak chceš aby ti vzťah fungoval..."
Bill: „Čítal si ho?"
„Ten denník?" Prikývol. Pokrútil som hlavou.
„Nie....aj keď sa musím priznať, že som mal nehoráznu chuť prečítať si ho...ibaže mám strach. Neviem čo tam bude...a bojím sa toho..."
Bill: „Hm..."
„Sú len tri možnosti. Možno tam má napísané to ako veľmi ma miluje, ako nehorázne ma nenávidí alebo to vôbec nie je o mne..." mykol som plecami.
„A viem, že ak by som si to prečítal a ona by to zistila, nenávidela by ma. Je to jej vec čo si tam píše a nie moja," mykol som plecami. Bill len prikývol.
„Nechcem ju stratiť po tom, čo sa z nás stali kamoši..."
Bill: „Dokázal by si si predstaviť, že by ste spolu chodili?!" opýtal sa zrazu. Uškrnul som sa.
„A vieš, že hej?! Možno nie je najsexy holka planéty ale niečím ma priťahuje. Je pekná, to je pravda ale nie je to kvôli fyzickej kráse. Je to kvôli tomu aká je vo vnútri. JE úžasná," povedal som potichu a pohľadom som hypnotizoval uzlík na šnúrke.
Bill: „Ja ťa nespoznávam..." zasmial sa. Len som naňho s úsmevom pozrel.
„A vieš, že ani ja seba?!" Usmiali sme sa na seba.
Bill: „Pôjdeš za ňou?!"
„Po škole..." prikývol som.
Bill: „Aha..."
„Idem jej odniesť denník...nič viac..." mykol som plecami a čakal som kedy dôjde učiteľ.
Keď zazvonilo na koniec vyučovania, vzal som si tašku a vybehol som z triedy. Najrýchlejšie ako to šlo som sa prezul a šiel som na zastávku. Práve som stihol bus, ktorým som šiel k nemocnici.
Keď zastal pred nemocnicou, vbehol som dnu a na recepcii som si hneď zistil kde leží Emma. Sestrička mi povedala, že na treťom. Poďakoval som a šiel som do výťahu. Vyviezol som sa na tretie poschodie, no keď som vystúpil, zarazil som sa. Bol som na oddelení JIS.
Tu ma nepustia. Aspoň nie za Emmou....to viem na sto percent.
Ako som si myslel tak aj bolo. Nepustili ma za ňou. Vraj preto, lebo nie som rodinný príbuzný.
„Môžem aspoň vedieť či je v poriadku?!" opýtal som sa zúfalo. Sestrička sa pozrela do nejakých papierov, zarecitovala mi čo všetko Emme je a potom na mňa so sileným úsmevom na tvári pozrela.
Sestrička: „Chcete jej niečo odkázať alebo dať?!"
„Nie...len ju pozdravujte od Toma Kaulitza," mierne som sa usmial, otočil som sa na päte a odišiel som. Do riti! Aká bola tá sestrička odporná!! Vrr...
Naštvane som vyšiel z nemocnice a šiel som domov...
J.K.
„Vieš čo?! Keby som ťa nebol včera večer videl vonku s partiou, myslel by som si, že to TY si šoférovala to auto," zavrčal som na ňu. Len sa sarkasticky zasmiala.
Blair: „Myslíš, že by som si špinila ruky práve Emmou?!" ironicky sa zasmiala a pustila ma.
„Ty si schopná všetkého," zavrčal som na ňu.
Blair: „Hej a hlavne zabiť Emmu aby som sa dostala k tebe!" zahlásila uštipačne a ani neviem čo to do mňa vošlo, no zrazu som jej strelil facku. Len si priložila ruku na líce a dívala sa na mňa. Zhlboka som sa nadýchol. Čo som to do riti urobil?! Udrel som dievča!! DIEVČA!!! Do šľaka! Ale koledovala si o to!
Bill: „Tom..." zakvílil zúfalo. Pozrel som naňho, no potom som rýchlo pozrel naspäť na Blair.
„Nikto nebude urážať mojich kamošov, jasne!?" zavrčal som na ňu. Neušlo mi, že nás sledovala celá trieda a tie jej prívesky len zhrozene híkali.
Blair: „Ona je nebodaj tvoja kamoška?!" vysmiala sa mi do tváre. Schmatol som ju za tričko a tvárami sme od seba boli na milimetre.
„Prestaň...." zavrčal som. „Prestaň, pretože ti niečo urobím!"
Blair: „Už sa trasiem..." zavrčala ironicky, vytrhla sa z môjho zovretia, ešte na mňa tak povýšenecky pozrela a odišla z trieda spolu s tými jej príveskami. Chvíľu som sa za ňou vražedne díval, no potom som sa zviezol na stoličku vedľa Billa. Ten ma len šokovane sledoval.
„Žrala mi nervy!" povedal som skôr než sa stihol niečo opýtať.
Bill: „Ale..."
„Počúvaj! Nemala žiadne právo otvárať si ústa na Emmu!" zavrčal som. Bill si len vzdychol.
Bill: „Ty si sa do nej nebodaj zamiloval?!"
Ostal som sa naňho prekvapene dívať. Toto mi nikdy nezišlo na um....či som sa do Emmy zamiloval?
„A vieš, že neviem..." mykol som plecami a pozrel som naňho. „Keď som s ňou, cítim sa úžasne a naopak, keď s ňou nie som, cítim sa akoby zo mňa kus chýbal. Keď triedna povedala, že je v nemocnici, premkol ma strašne ľadový pocit a bojím sa o ňu. Chcem vedieť ako sa má. Potrebujem ju vidieť, ale neviem či sa toto dá nazvať láskou. Neviem to preto, lebo som ešte nikdy nikoho nemiloval. Nikdy som nebol zamilovaný do žiadneho dievčaťa..." hovoril som potichu a hral som sa so šnúrkou na bunde.
Bill: „Zamiloval si sa..."
„Neviem. Ale podľa mňa nie...to, že ju mám rád a bojím sa o ňu neznamená, že ju milujem. Mám ju rád, to je pravda ale mať rád nestačí ak chceš aby ti vzťah fungoval..."
Bill: „Čítal si ho?"
„Ten denník?" Prikývol. Pokrútil som hlavou.
„Nie....aj keď sa musím priznať, že som mal nehoráznu chuť prečítať si ho...ibaže mám strach. Neviem čo tam bude...a bojím sa toho..."
Bill: „Hm..."
„Sú len tri možnosti. Možno tam má napísané to ako veľmi ma miluje, ako nehorázne ma nenávidí alebo to vôbec nie je o mne..." mykol som plecami.
„A viem, že ak by som si to prečítal a ona by to zistila, nenávidela by ma. Je to jej vec čo si tam píše a nie moja," mykol som plecami. Bill len prikývol.
„Nechcem ju stratiť po tom, čo sa z nás stali kamoši..."
Bill: „Dokázal by si si predstaviť, že by ste spolu chodili?!" opýtal sa zrazu. Uškrnul som sa.
„A vieš, že hej?! Možno nie je najsexy holka planéty ale niečím ma priťahuje. Je pekná, to je pravda ale nie je to kvôli fyzickej kráse. Je to kvôli tomu aká je vo vnútri. JE úžasná," povedal som potichu a pohľadom som hypnotizoval uzlík na šnúrke.
Bill: „Ja ťa nespoznávam..." zasmial sa. Len som naňho s úsmevom pozrel.
„A vieš, že ani ja seba?!" Usmiali sme sa na seba.
Bill: „Pôjdeš za ňou?!"
„Po škole..." prikývol som.
Bill: „Aha..."
„Idem jej odniesť denník...nič viac..." mykol som plecami a čakal som kedy dôjde učiteľ.
Keď zazvonilo na koniec vyučovania, vzal som si tašku a vybehol som z triedy. Najrýchlejšie ako to šlo som sa prezul a šiel som na zastávku. Práve som stihol bus, ktorým som šiel k nemocnici.
Keď zastal pred nemocnicou, vbehol som dnu a na recepcii som si hneď zistil kde leží Emma. Sestrička mi povedala, že na treťom. Poďakoval som a šiel som do výťahu. Vyviezol som sa na tretie poschodie, no keď som vystúpil, zarazil som sa. Bol som na oddelení JIS.
Tu ma nepustia. Aspoň nie za Emmou....to viem na sto percent.
Ako som si myslel tak aj bolo. Nepustili ma za ňou. Vraj preto, lebo nie som rodinný príbuzný.
„Môžem aspoň vedieť či je v poriadku?!" opýtal som sa zúfalo. Sestrička sa pozrela do nejakých papierov, zarecitovala mi čo všetko Emme je a potom na mňa so sileným úsmevom na tvári pozrela.
Sestrička: „Chcete jej niečo odkázať alebo dať?!"
„Nie...len ju pozdravujte od Toma Kaulitza," mierne som sa usmial, otočil som sa na päte a odišiel som. Do riti! Aká bola tá sestrička odporná!! Vrr...
Naštvane som vyšiel z nemocnice a šiel som domov...
J.K.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára